Dagmar Šimková
| Dagmar Šimková | |
| česká politická väzenkyňa | |
| Narodenie | 23. máj 1929 Písek |
|---|---|
| Úmrtie | 24. február 1995 (65 rokov) Perth, Austrália |
Dagmar Šimková (* 23. máj 1929, Písek – † 24. február 1995, Perth, Austrália) bola politická väzenkyňa česko-slovenského komunistického režimu. O svojich skúsenostiach z kriminálu napísala autobiografickú knihu Byly jsme tam taky.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Otec Dagmar bol bankár Jaroslav Šimek. Pre svoju rodinu nechal postaviť vilu v Písku. Ako mladé dievča si obľúbila džez, tanec a step, študovala na gymnáziu. V roku 1945 jej otec tragicky zomrel.
V roku 1948 sa Dagmar Šimková chcela nechať zapísať na pražskú filozofickú fakultu, kvôli „buržoáznemu pôvodu“ ale nemohla študovať. V roku 1950 navyše emigrovala do Austrálie jej o šesť rokov staršia sestra Marta. Do rodinnej vily im úrady nasťahovali cudzích ľudí, s matkou mohli využívať jedinú miestnosť.[1]
Dagmar zatkli v októbri 1952, keď jej bolo 23 rokov. Roznášala letáky, ktoré zosmiešňovali Klementa Gottwalda a Antonína Zápotockého. Ukryla tiež dvoch vojenských zbehov, ktorí smerovali na Západ, a podľa súdu navyše ovplyvňovala druhých ľudí. V októbri 1954 ju odsúdili na osem rokov väzenia. Prokurátor sa odvolal a vrchný súd trest zvýšil na 15 rokov.[1]
Počas väznenia sa stala jej veľkou bolesťou skutočnosť, že čoskoro bola na 11 rokov odsúdená aj jej matka[2] (prepustili ju po siedmich rokoch[3]). Majetok rodiny prepadol štátu.
Vo väzení kvôli svojej viere odmietala v nedeľu pracovať, za čo sa mnohokrát ocitla v tzv. korekcii, na samotke, kde väzni dostávali jedlo len každý tretí deň. Keď bola väznená v Želiezovciach, podarilo sa jej utiecť. Druhý deň ju však chytili a k pôvodnému trestu dostala tri roky navyše.
Z väzenia sa nakoniec dostala po 14 rokoch, 28. apríla 1966, keď mala 37 rokov. Bývala potom v jednej miestnosti s matkou v pridelenom byte a štát jej z platu strhával peniaze za nedele, ktoré vo väzení neodpracovala. V marci 1968 sa podieľala na založení združenia politických väzňov K 231.[1] V tom istom roku s matkou emigrovala do Austrálie, kde žila jej sestra. Vyštudovala tam dve vysoké školy, dejiny umenia a sociálnu prácu. Pracovala ako výtvarníčka, ale aj ako kaskadérka pri filme alebo modelka. Spolupracovala s Amnesty International, usilovala o lepšie podmienky v miestnych väzniciach,[2] v ktorých pracovala aj ako terapeutka.[3]
Po roku 1989 navštívila Česko, zašla sa pozrieť do rodinnej vily v Písku, ktorú našla zdevastovanú.
Zomrela na rakovinu vo veku 65 rokov.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Byly jsme tam taky – r. 1980 vydalo nakladateľstvo '68 Publishers v Toronte, po roku 1989 vyšlo v Česku v piatich vydaniach, vydané vydavateľstvami Orbis, Karavana a Monika Vadasová-Elšíková
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Ta krásná holka z vily nad řekou [online]. ČT, 2009. Dostupné online.
- ↑ a b Vzpomínky ženy vězněné v 50. letech: Byly jsme tam taky [online]. ČT24, 2010-10-15. Dostupné online.
- ↑ a b VODIČKOVÁ, Stanislava. Ta krásná holka z vily nad řekou [online]. Dějiny a současnost. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dagmar Šimková na českej Wikipédii.