Želiezovce
| Želiezovce | |
| maď. Zseliz | |
| mesto | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Levice |
| Región | Tekov |
| Nadmorská výška | 137 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 56,52 km² (5 652 ha) |
| Obyvateľstvo | 7 166 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 126,79 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1274 |
| Primátor | Ing. arch. Pavel Bakonyi[2] (NEKA) |
| PSČ | 937 01 |
| ŠÚJ | 502987 |
| EČV | LV |
| Tel. predvoľba | +421-36 |
  Poloha mesta na Slovensku
|
|
 Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Želiezovce | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.zeliezovce.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
|
Demonym: Želiezovčan [3]
 Slovenský portál |
|
Želiezovce (maď. Zseliz)[4] sú mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Časti obce [upraviť]
Želiezovce - mesto, Mikula, Svodov, Veľký dvor
Ulice [upraviť]
Mierová, Komenského, Sacherova, Úzka, Nová, Schubertova, Petőfiho, Jilemnického, Slnečná, Jesenského, Kossuthova, Poľná, Hurbanova, Sládkovičova, Agátová, Brezová, Lipová, Rozmarínová, Narcisová, Tulipánová, Nezábudková, Poštová, Hronská, Jókaiho, Zlatnícka, SNP, Štúrova, kpt. Nálepku, Ružová, Adyho, Hviezdoslava, Železničná, Potočná, Vrbová, Školská, Jesenského, Tichá, Pionierska, F. Kráľa, Orgovánová, Cintorínska, Zlatnícka, Letná, Záhradná, Fučíkova, Dózsova Nábrežná Mikulská Krátka Gorkého
Vodné toky [upraviť]
Politika [upraviť]
Obyvateľstvo [upraviť]
Podľa ščítania obyvateľov v roku 2011 mali Želiezovce 7186 občanov.
Národnosť z trvalo bývajúceho obyvateľstva:
- slovenská 3 550 (49,40 %)
- maďarská 3 501 (48,72 %)
- česká 23 (0,32 %)
- rómska 21 (0,29 %)
- ukrajinská 4 (0,06 %)
- iná 2 (0,03 %)
- rusínska 1 (0,01 %)
- nezistená 76 (1,06 %)
Stavby [upraviť]
Pamiatky [upraviť]
- Kaštieľ Eszterházyovcov
- Pamätná izba F. Schuberta
- Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba Staršieho z roku 1332
- Hrobka Eszterházyovcov
Pomníky [upraviť]
Pomník F. Schuberta
Parky [upraviť]
- Chránený areál Želiezovský park [1] - anglický park F. Schuberta. Park bol vyhlásený za chránený v roku 1984 a má rozlohu 132725 m2. [5]
- Park vo Svodove
Šport [upraviť]
MŠK Želiezovce
Futbalisti MŠK Želiezovce dosiahli najväčšie úspechy, keď sa dostali do III. ligy. Na štadióne MŠK v Želiezovciach sa hrali aj priateľské stretnutia so známymi klubmi ako Ferenváros Budapešť, Spartak Trnava.
Hospodárstvo a infraštruktúra [upraviť]
Školstvo [upraviť]
Základné školy
- Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským
- Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským
Stredné školy - Gymnáziá
- Gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským
- Gymnázium J. A. Komenského s VJM Želiezovce
Materské školy
- Materská škola, SNP 9
- Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským, SNP 9
- Materská škola, SNP 93
- Základná umelecká škola Franza Schuberta
- Centrum voľného času
- Spojená škola, Úzka 4, Želiezovce
Osobnosti [upraviť]
Významné osobnosti [upraviť]
- Tu žil v rokoch 1818 a 1824 Franz Schubert - učiteľ hudby u grófa Esterházyho
- Narodil sa tu Eduard Sacher (8. februára 1834) - syn Franza Sachera /tvorca známej Sacherovej torty/, bol zakladateľom a majiteľom viedenského hotela Sacher.
- Henrietta Dulaiová – výskumníčka a učiteľka oceánografie na Florida State University [2], prvá Slovenka na Antarktíde [3]
- Vyrastala tu Timea Majorová - majsterka sveta i Európy vo fitness v r. 1997.
- Narodil sa tu JUDr. Jaroslav Spišiak - policajný prezident
Partnerské mestá [upraviť]
Pozri aj [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ing. arch. Pavel Bakonyi je v zozname. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Želiezovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998. (slovenský)
- ↑ Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny v SR
