Šarovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°06′00″S 18°39′00″V / 48.100000°S 18.650000°V / 48.100000; 18.650000
Šarovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Levice
Región Tekov
Nadmorská výška 146 m n. m.
Súradnice 48°06′00″S 18°39′00″V / 48.100000°S 18.650000°V / 48.100000; 18.650000
Rozloha 25,38 km² (2 538 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 635 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 64,42 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1245
Starosta Katarína Tabačeková[3] (nezávislá)
PSČ 935 52
ŠÚJ 502804
EČV LV
Tel. predvoľba +421-36
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Šarovce
Šarovce 128
935 52 Šarovce
E-mailová adresa sarovce@sarovce.sk
Telefón 036 / 7792024
Fax 036 / 7792024
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.sarovce.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Šarovce je obec na Slovensku v okrese Levice.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Na pravej strane Hrona, v juhovýchodnej časti okresu sa rozprestiera na ploche 2 500 ha obec Šarovce, ktorej patria tri katastrálne územia: Veľké Šarovce, Malé Šarovce a Veselá. Počet obyvateľov v obci je 1635, sú to občania slovenskej, maďarskej a rómskej národnosti. Obec Šarovce má výhodnú geografickú polohu, nachádza sa v blízkosti termálnych kúpalísk: 10 km od Santovky, 15 km od Margity a Ilony, 25 km od Podhájskej a 30 km od Štúrova.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce Šarovce[upraviť | upraviť zdroj]

V červenom štíte nad zlatou sem hladiacou ovčou hlavou obrátený zlatý pluh s kolieskami a striebornými radlicami, prevýšený zlatým, dvoma povrieslami previazaným snopom. Znamenie je vložené do dolu zaobleného tzv. neskorogotického heraldického štítu.

Pečať obce Šarovce[upraviť | upraviť zdroj]

Pečať obce Šarovce tvorí erb obce Šarovce s hrubopisom: „ OBEC ŠAROVCE ”

Vlajka obce Šarovce[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce Šarovce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/9), červenej (1/9), žltej (2/9), červenej (1/9), žltej (2/9), červenej (1/9) a bielej (1/9). Vlajka má pomer strán 2:3  a je ukončená tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

História obce[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá trvalá dedina vyrástla v mladšej dobe kamennej, v 6. a 5. tisícročí pred Kr. Vtedy tu stáli dlhé veľkorodinné domy s kolovou konštrukciou, so stenami vypletanými prútím a s hlinenou omietkou. Osadníci boli roľníkmi a chovateľmi domácich zvierat. Do našej zeme zasiali prvé obilné zrno a prví skultúrňovali krajinu.

V neskorej dobe kamennej, okolo roku 3 000 pred Kr. sa zaznamenalo v Šarovciach intenzívne osídlenie ľudu s badenskou kultúrou (nazvanou podľa rakúskeho náleziska).  Dokladá to veľké množstvo zlomkov keramiky nachádzaných vo vŕstvách,  prípadne tvoriacich obsah kultúrnych jám. V niektorých jamách boli ľudské kostry, ale aj kostry domácich zvierat (koza, pes).

Azda najvýraznejšie stopy tu zanechal ľud tzv. maďarovskej kultúry, jednej z najvýznamnejších civilizácií domáceho prostredia tých čias (asi 1700 - 1500 pred Kr.) Na počiatku strednej doby bronzovej prispeli k zmenám kultúrneho výrazu cudzie vplyvy z Potisia a z dolného Dunaja. K pamiatkam tých čias patria dve bronzové dýky nájdené v kultúrnych jamách. Mladšia doba bronzová (prvá pol. 12. stor. pred Kr.) je spätá s čakanskou kultúrou (nazvanou podľa náleziska mohyly vojenského náčelníka v Čake). Medzi pamiatkami vyniká bohatý súbor keramiky zámerne uložený v jame na sídlisku. Dobu bronzovú uzatvára velatická kultúra(12. - 11. stor. pred Kr.) V staršej dobe železnej (od konca 9. do polovice 5. storočia pred Kr.) došlo k dočasnému úbytku osídlenia. Ani vtedy však kataster obce Šarovce nezostal bez života. Po slabších stopách kalendeberskej kultúry tu okolo polovice 6. storočia pred Kr., alebo krátko potom vznikla menšia osada. V jej materiálnom odkaze vidno vplyv lesostepy východnej Európy.

K veľkému rozkvetu územia  dnešných Šaroviec došlo v dobe laténskej (450 až zmena letopočtu), kedy Kelti svojou vysokou úrovňou kultúry a remeselnou obratnosťou a umom priblížili strednú  Európu až na samý okraj vyspelej stredomorskej vzdelanosti. Vtedy na mieste predchádzajúcich pravekých kultúr sa rozprestrel priestranný keltský dvorec, typické sídlo tých čias.

Situácia sa zmenila v tzv. dobe veľkého sťahovania národov (5-6. stor. po Kr.). Značný úbytok obyvateľstva je dôsledkom jeho odchodu pred vojnovým nebezpečenstvom. Z východu sa tlačili hunské nomádsko-jazdecké zväzy, s nimi a po nich prišli nové germánske bojachtivé družiny. Po čase však toto miesto vábilo k osídleniu aj naďalej, ale to už prišlo nové slovanské obyvateľstvo. Našlo tu to, čo potrebovalo k životu: úrodnú pôdu a dobré komunikačné zapojenie. Ale až do tatárskeho plenu (13. stor.), kedy osada na južnom konci dnešných Šaroviec zanikla. Možno, že k presunu osídlenia prispela aj zmena koryta rieky Hron, ktorá predtým bola na dosah.

Spomínaná prvá hodnoverná písomná zmienka o obci z roku 1245 sa vzťahuje na Veľké Šarovce, v chotári ktorých vznikli Malé Šarovce, písomne doložené v roku 1272 pod názvom Saroy. Boli to stáročia samostatné obce od ich administratívneho zlúčenia v roku 1943. O tom, že Veľké Šarovce jestvovali dávno pred rokom 1245, svedčí skutočnosť, že už v roku 1266 bol kostol a dva mlyny. V roku 1506 patrila obec panstvu Levíc, neskôr časť rodine Révayovcov, Benickým, Hunyadyovcov. V 18. storočí bola obec známa chovom koní. Obyvatelia ryžovali v Hrone zlato. Malé šarovce patrili ostrihomskému arcibiskupstvu. Obec v minulom storočí tri krát vyhorela, v roku 1856 skoro úplne.

Zaujímavé údaje sa nachádzajú v tureckých daňových súpisoch z roku 1664, kedy obce, po dobytí Levického hradu 2. novembra 1663, patrili v rámci tureckého ejáletu (väčšieho administratívneho územia) so sídlami v Nových Zámkoch do tekovského obvodu Turkov. Tento súpis Veľké Šarovce uvádza ako ,,Nagy Sára".  spomína tu 47 domácností a 66 daňovníkov menovite. Z mien sa v ňom vyskytujú: Szabó, Sós, Kelemen, Pásztor, Tóth, Kósa, Kántor a pod.  V Malých Šarovciach (,,Kiss Sára") bolo 39 domácností, 54 daňovníkov a medzi nimi sú aj také ktoré sú aj teraz známe v obci, napr. Tóth, Kajtár, Szócz, Szabó, Pásztor a pod. Obyvatelia okrem dane za domácnosť a osobu museli Turkom odvádzať desiatok z pšenice, muštu, konopa a  ľanu, fazule a hrachu, platili daň z dreva, za pasenie ze nevestu, za dobytok, užívanie pozemku a pod. Našťastie turecká nadvláda bola len krátkym obdobím v živote našich obcí, ich obyvatelia však prežívali aj neskoršie ťažké roky , spôsobené stavovskými povstaniami, revolúciou 1848-49, prvou a druhou svetovou vojnou, politickými a sociálnymi zmenami po roku 1945. Napriek tomu sme sa dožili dneška.

Dnešná obec Šarovce vznikla v roku 1943 zlúčením obcí Veľké Šarovce a Malé Šarovce. V roku 1951 bola do obce včlenená i osada Veselá, ktorá pôvodne patrila do obce Turá.

Kostoly[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol sv. Anjelov strážcov je klasicistická stavba postavená na mieste staršieho ranogotického chrámu z 13. storočia. Po opätovných prestavbách bol obnovený a rozšírený v rokoch 1768-1778, a po požiari v roku 1817 dostavaný v roku 1847.

Klasicistický kostol reformovanej cirkvi z roku 1780 bol postavený ako tolerančný, bez veže. V roku 1832 bol zväčšený, veža bola dostavaná v roku 1899.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálne stránky OBEC ŠAROVCE

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.