Kuraľany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°58′50″S 18°32′25″V / 47.9806°S 18.5404°V / 47.9806; 18.5404
Kuraľany
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Levice
Región Dolné Pohronie
Nadmorská výška 162 m n. m.
Súradnice 47°58′50″S 18°32′25″V / 47.9806°S 18.5404°V / 47.9806; 18.5404
Rozloha 10,69 km² (1 069 ha) [1]
Obyvateľstvo 517 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 48,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1223
Starosta Dušan Mésároš[3] (SMER-SD)
PSČ 935 64 (pošta Keť)
ŠÚJ 502464
EČV LV
Tel. predvoľba +421-36
Adresa obecného
úradu
Kuraľany 1
E-mailová adresa poslať email
Telefón 036/773 61 24
Fax 036/773 61 32
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: kuralany.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kuraľanyobec na Slovensku v okrese Levice, Nitriansky kraj. Nachádza sa vo východnej časti Podunajskej pahorkatiny, asi 10 km juhojuhozápadne od Želiezoviec. V obci je rímskokatolícky kostol Premenenia Pána z roku 1755.

Základné údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Geografická poloha obce je 48° 58´ 46´´ severnej šírky, 18° 32´ 26´´ východnej dĺžky. Obec mala v decembri 2008 530 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy nasvedčujú, že dejiny osady spadajú až do obdobia mladšej doby bronzovej (500 - 700 pred Kr.). V obci je nález halštatského kostrového, laténskeho a veľkomoravského pohrebiska. Príchod slovanského obyvateľstva sa datuje od 5. storočia. Boli to roľníci, pestovali všetky druhy obilovín, strukoviny, olejniny, ovocie a zeleninu. Takisto chovali ošípané, hovädzí dobytok, ovce a hydinu. Doplnkovým zamestnaním bol rybolov a včelárstvo. K tradičným remeslám patrilo kováčstvo, tesárstvo a hrnčiarstvo. Obec sa vyvinula ako hromadná cestná dedina. Prvá zmienka je z roku 1223. Do 14. storočia patrila zemanom Kuraliovcom, v rokoch 1330 - 1349 ju vlastnilo ostrihomské arcibiskupstvo. Po tureckom nájazde v 16. storočí spustla. V roku 1612 sem správca majetku Juraj Paluška presídlil obyvateľov slovenskej národnosti z okolia Topoľčian a Chynorian. Svedčia o tom súčasné priezviská Bielikovci, Michlovci, Neviďanskovci, Nestenickí a pod. Obyvatelia boli želiarmi na panskom. Za 200 zlatých ročnej úhrady sa v rokoch 1700 - 1725 vykúpili z roboty. Vtedajšie obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, noví usadlíci sa rýchle aklimatizovali, úrodnosť pôdy zaručovala trvalú obživu. Pôda bohatá na humus i ostatné živiny, priaznivé klimatické podmienky umožňujú pestovať takmer všetky poľnohospodárske plodiny, čo usadlíci dôsledne využívali. Podmienky zaručovali sústavný rozvoj obce. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k horthyovskému Maďarsku. Začiatkom roka 1945 sa front priblížil až k rieke Hron. V blízkosti Kuralian stál tri mesiace. Oslobodenie prišlo 27. marca 1945. Presne o 14-tej hodine prišli smerom od Želiezoviec vojská II. ukrajinského frontu. Velil im maršal Sovietskeho zväzu Rodion Jakovlevič Malinovskij.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné názvy obce boli v roku 1223 Kurol, 1308 Kurul, Kural, 1384 Kyskural, 1773 Kurálly, 1920 Kuraly, 1927 Kuraľany.

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce preberá motív ratolestí z historickej pečate, hlavný erbový motív - tri šípy korení v erbe rodu z Kuralian, presnejšie z jeho klenotu. Vychádzajúc z historickej predlohy má podobu: v modrom štíte zdola dvomi zlatými ratolesťami ovenčené tri zlaté striebrohroté a striebroperé šípy, bočné odklonené. Erb, spolu s pečaťou a vlajkou, tvoria trojicu základných symbolov obce

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.