Daidalos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Daidalos a Ikaros, Villa Albani, Rím, 1. storočie pred Kr.

Daidalos (starogr. Δαίδαλος, lat. Daedalus) je v gréckej mytológii najväčší grécky staviteľ, vynálezca, ale aj sochár a maliar. Bol synom Aténskeho umelca Eupalama[1] a otcom Ikara a Iapyka.

Daidalos je najviac preslávený tým, že podľa báje ako prvý človek vzlietol do vzduchu, a to na vlastnoručne vymyslených a zostrojených krídlách z vtáčích pier, lepených voskom. S tým je spojená smrť jeho syna Ikara.

Daidalos a synovec[upraviť | upraviť zdroj]

Daidalos mal v Aténach veľkú sochársku a maliarsku dielňu a diela, ktoré v nej vytvoril boli dokonalé. Daidalosova sestra poslala k nemu svojho syna Perdixa, aby sa naučil remeslu. Keď však Daidalos spozoroval, že jeho synovec Perdix má ešte väčšie nadanie ako on, zhodil ho z aténskej Akropole. Keď Aténa videla Perdika padať zo skaly, premenila ho na jarabicu[2]. Pri pohrebe mŕtveho Perdixa bol Daidalos videný a odsúdený na smrť.

Daidalos a Kréta[upraviť | upraviť zdroj]

Daidalos a Ikaros, autor Frederic Leighton

S pomocou bohov utiekol z väzenia a spolu so svojim synom sa dostal na Krétu a získal azyl u kráľa Minóa. Na jeho zákazku potom postavil rozľahlý a zložitý Minov labyrint, v ktorom kráľ ukryl Minotaura, obludu s ľudským telom a býčou hlavou. Tú porodila kráľova manželka Pasifaé, neverná s posvätným bielym býkom. Neveru spôsobil Poseidón, pre ktorého bol býk určený ako obeta. Minos sa rozhodol, že býk je až priveľmi krásny aby ho obetoval a tak ho ušetril. Poseidón sa pomstil tak, že prinútil Pasifae aby sa zamilovala do zvieraťa[2]. S touto zvláštnou stavbou, je spojený aj príbeh Thésea a Ariadny.

Kráľ Minos chcel Daidala udržať na Kréte, aby tajomstvo labyrintu zostalo zachované, ale Daidalos chcel opak. Vedel, že z ostrova sa po vode kvôli kráľovskému loďstvu nedostane, tak mu ostávala cesta vzduchom. Zostrojil dva páry krídiel z vtáčích pier, ktoré pracne a dôkladne zlepil voskom a spolu so svojim synom vzlietli nad more. Jeho syn však napriek otcovmu varovaniu túžil vyletieť vyššie, až sa priblížil k Slnku, ktoré vosk roztavilo, krídla sa rozpadli a Ikaros sa zrútil do mora, kde skonal. Nešťastný Daidalos už nešťastiu nedokázal zabrániť.

Pretože nemohol smerovať do Atén, kde stále platil jeho ortieľ smrti, zamieril na Sicíliu. Po tisícoch kilometrov pristál na jej brehoch a požiadal kráľa Kókala o azyl. Bol prijatý. Kráľovi postavil výstavný palác pre Apolóna, vyzdobený sochami a obrazmi.

Minos o Daidalovom pobyte nič nevedel. Zorganizoval preto súťaž, ktorou sa snažil Daidala vypátrať. Súťaž spočívala v tom, že víťaz musel prestrčiť vlákno cez špirálovito zvinutú morskú ulitu. Daidalos v mene sicílskeho kráľa problém vyriešil tak, že do ulity vpustil mravca s priviazaným vláknom[2]. Minos tušil, že iba Daidalos mohol použiť takúto dômyselnú metódu a vydal sa preto na Sicíliu aj s vojnovou flotilou a žiadal o jeho vydanie. Kókalos sa nevyjadril, či Daidala vydá alebo nie. Nechal však Daidalovi voľnú ruku, ten zaviedol do kúpeľne tajné potrubie, ktorým vo vhodnom okamihu očisty kráľa Minoa vpustil vriacu vodu a Minoa usmrtil.

Kókalos vraždu tajil, ale správa o nej sa dostala až k Aténčanom. Tí z vďačnosti, že ich zbavil úhlavného nepriateľa, Daidalovi poskytli milosť. Daidalos sa vrátil do svojho rodného mesta a tam po mnohých tvorivých umeleckých rokoch v pokoji zomrel.

Odraz v umení[upraviť | upraviť zdroj]

V antike bol let Daidala a Ikara častým námetom hlavne pre maliarov váz. Jedna z prvých váz s vyobrazením Daidala sa našla blízko mesta Cerveteri. Táto etruská váza pochádza približne z roku 630 pred Kr.[3] Známe sú aj tieto ďalšie diela:

  • reliéf Daidalos a Ikaros z 1. stočia pred Kr. (dnes v rímskej Ville Albani)
  • socha Daidalos a Ikaros je od Antonia Canovy (z r. 1779)
  • rovnomenný obraz od P.I.Sokolova (z r. 1777, v Štátnej Tretiakovskej galérii v Moskve)

Populárna kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V televíznom seriály Stargate Atlantis je Daidalos názov vesmírneho krížnika letectva USA, ktorý je schopný cestovať medzi galaxiami.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Gaius Iulius Hyginus, Fabulae 39 (preklad na TheoiProject).
  2. a b c Gods, goddesses, and mythology [online]. 2005. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Erika Simon, "Daidalos-Taitale-Daedalus: neues zu einem wohlbekannten Mythos", Archäologischer Anzeiger (2004:419-22).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]