Daniel Caban
 |
Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Významnosť môžete doložiť uvedením aspoň dvoch nezávislých netriviálnych spoľahlivých zdrojov, ktoré sa téme venovali. Ak v článku nie je možné splniť kritériá významnosti, bude pravdepodobne zmazaný. |
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
 |
Tomuto článku chýba dostatočné množstvo použitých spoľahlivých zdrojov. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku odkazy na spoľahlivé zdroje. Neozdrojované tvrdenia nie je možné overiť a preto môžu byť z článku odstránené. |
Daniel Caban bol slovenský evanjelický kňaz, ktorý zrejme pochádzal z Krupiny, alebo tu aspoň pôsobil začiatkom 17. storočia. O Cabanovom živote sa veľa nevie, informácie o ňom máme len v súvislosti s národnostným konfliktom v meste medzi Slovákmi (i Maďarmi) s Nemcami.
Kontext konfliktu[upraviť | upraviť zdroj]
Minimálne od 14. storočia (Privilegium pro Slavis) dochádzalo vo viacerých slovenských mestách, respektíve v mestách po celom Uhorsku, k národnostným konfliktom s Nemcami. Tí mnohokrát odmietali vpustiť starousadlých Slovákov či Maďarov na vedúce mestské pozície a nedodržiavali starodávne zvyklosti o paritnom zastúpení prítomných národností vo vedení.
V Krupine mali podobný problém. Slováci sa tu spájali proti Nemcom s Maďarmi[1], nedokázali sa však dovolať svojich práv. V roku 1608 vydali v Uhorsku národnostný zákon, ktorý nakazoval rovnoprávne zastúpenie všetkých národností na úrovni miestnej správy. Krátko nato sa na sneme krupinskí Slováci sťažujú, že Nemci toto nariadenie nerešpektujú. Poriadok musel zriadiť až nádvorník (palatín) Juraj Turzo, ktorý bol známy podporovateľ Slovákov i protestantizmu.
Na čele Krupiny sa tak približne od roku 1610[2] striedali nemeckí, maďarskí a slovenskí zástupcovia. V mestskej rade mala každá národnosť troch členov. Napätie v meste však pokračovalo.
Caban ako vodca povstania[upraviť | upraviť zdroj]
Povstanie sa rozhorelo v roku 1614 počas voľby mestského farára. V meste vypuklo povstanie tamojších Slovákov, na ktorého čele stál údajne práve Caban. To nebolo úspešné a Nemci sa s ním kruto porátali.
Podľa niektorých názorov bol kňaz uškrtený Nemcami na výstrahu[3], podľa iných ho zaškrtili pri potýčkach v meste.[4] Aspoň jedného ďalšieho povstalca popravili sťatím. Časť slovenských mešťanov z mesta buď vyhnali, alebo utiekla pred represáliami.
Cabanovu národnosť vieme vďaka nemeckým zápiskom. Tí ho v dokumentoch označujú ako "Windische prediger", teda slovenský kazateľ[5].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ MAREK, Miloš. Národnosti Uhorska [online]. [Cit. 2021-07-30]. Dostupné online.
- ↑ BARTL, Július; ŠKVARNA, Dušan. Slovak History: Chronology & Lexicon. [s.l.] : Bolchazy-Carducci Publishers, 2002. Google-Books-ID: 3orG2yZ9mBkC. Dostupné online. ISBN 978-0-86516-444-4. (po anglicky)
- ↑ https://www.krupina.sk/web_files/2018/2/2684.pdf
- ↑ SLÁVIK, Ján. Slovenské „povstanie“ v Krupine roku 1614. Príspevok k objasneniu národnostných pomerov XVII. storočia.. Slovenské pohľady, 1909, roč. 29, s. 5-6.
- ↑ MAREK, Miloš. Národnosti Uhorska [online]. [Cit. 2021-07-30]. Dostupné online.