Delostrelecký granát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu granát pozri granát.
Rez protipancierovým delostreleckým granátom

Delostrelecký granát je druh munície, ktorá je naplnený výbušnou alebo chemickou látkou, prípadne aj účinnou látkou. Je určený na streľbu na veľké vzdialenosti, pričom efektívne ničí živú silu, techniku aj budovy nepriateľa. Dá sa využiť aj na vytvorenie dymovej clony, osvetlenie terénu alebo na rozhadzovanie propagačných letákov.

Kaliber[upraviť | upraviť zdroj]

Porovnanie granátu s kalibrom 80 cm s tankom T-34 v Imperial War Museum v Londýne

Kalibr delostreleckých granátov môže byť rôzny. Najmenšie delostrelecké granáty majú kaliber 20 mm, používajú sa v malokalibrových automatických kanónoch, napríklad leteckých a protilietadlových. Dosiaľ najväčší prakticky použitý delostrelecký granát mal kaliber 802 milimetrov. Strieľalo ho nemecké železničné delo z druhej svetovej vojny, Schwerer Gustav. Delom s najväčším kalibrom vôbec bol Malletov mažiar kalibru 914 mm (36 palcov) vyrobený v roku 1857, slávne kremelské delo "Car-puška" z roku 1586 má kaliber 890 mm (35 palcov) – ani jedno nebolo skutočne použité v boji. V súčasnosti je u pozemných armáde delom s najväčším kalibrom americká húfnica M1 kalibru 240 mm (z roku 1941, stále sa používa), ruský (sovietsky) samohybný mínomet 2S4 Tulipan kalibru 240 mm (z roku 1975) a ruský (sovietsky) samohybný kanón 2S7 Pion z roku 1975.
Delá väčších kalibrov sa používajú na námorných bojových lodiach.

Typy delostreleckých granátov[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje mnoho typov delostreleckých granátov. Najdôležitejšie typy sú:

Trieštivý delostrelecký granát, trieštivo-trhavý delostrelecký granát a trhavý delostrelecký granát[upraviť | upraviť zdroj]

Skladá sa z náplne výbušniny, ktorá je umiestnená v oceľovom tele granátu, a zapalovaču. Po aktivovaní zapalovaču výbušnina exploduje, pričom roztrhá telo granátu na kusy, ktoré sú veľkou rýchlosťou rozmetané do okolia. V závislosti od typu zapalovaču môže granát explodovať pred dopadom na prekážku, pri dopade na povrch alebo nejaký čas po dopade. Pri výbuchu pred dopadom je granát odpálený spravidla časovým alebo nekontaktným zapalovačom a jeho účinok je predovšetkým trieštivý – na živú silu a techniku pôsobí predovšetkým črepinami. Pri výbuchu pri dopade je granát odpálený ešte pred vniknutím do prekážky /terénu a pôsobí predovšetkým črepinami. Pri výbuchu po dopade sa granát zaborí do prekážky (do terénu) a je odpálený podľa nastavenia zapalovaču v hĺbke niekoľko centimetrov až metrov – jeho účinok je predovšetkým trhavý – na cieľ pôsobí predovšetkým tlaková vlna výbuchu náplne trhaviny. V minulosti boli trieštivé a trhavé granát rozdielnych konštrukcií, trieštivý mal obvykle hrubšie steny, aby vytvoril viac črepín a trhavý mal steny tenšie, aby sa do neho vošlo viac trhaviny. V súčasnosti sa používa rovnaké telo a voľba hlavného účinku je daná výberom alebo i len nastavením zapalovaču.

Protipancierový delostrelecký granát[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Protitankové zbrane

Protipancierový delostrelecký granát je určený na ničenie obrnených vozidiel protivníka. V súčasnosti existujú tri základné typy protipancierových delostreleckých granátov:

  • HEAT granát (skratka z angl. High Explosive Anti-Tank; po slovensky kumulatívny granát), ktorý sústredí energiu výbuchu do kumulatívneho lúča s veľmi vysokou rýchlosťou a prerazí tak pancier.
  • HESH granát (skratka z angl. High Explosive Squash Head; po slovensky granát s výtržným účinkom a plastickou hlavou), ktorý sa skladá z tenkého plášťa, pod ktorým je umiestnená plastická trhavina a dnového zapalovača. Plastická trhavina po náraze na objekt vytvorí "placku", ktorá je iniciovaná dnovým zapalovačom – detonačná vlna vo výbušnine sa pohybuje proti pancieru a vytvára v ňom intenzívnu rázovú vlnu. Napätia v materiále pancieru potom na zadnej / vnútornej strane pancieru spôsobia vytrhnutie miskovitého kusu pancieru, ktorý ničí vnútorné vybavenie a posádku tanku. Proti moderným viacvrstvým pancierom je tento typ munície málo účinný, a tak sa používa najmä proti betónovým bunkrom a pod.
  • APDS (skratka z angl. Armour-Piercing, Discarding Sabot; po slovensky protipancierový podkalibrový s oddeliteľnými vodiacimi časťami), Aby mohol byť vystrelený z dela, okolo strely menšieho kalibru ako kaliber dela sa nachádzajú vodiace časti tzv. sabot, ktoré vyplnia hlaveň dela – vodiace časti sa po výstrele a opustení hlavne oddelia od strely. Priebojné jadro strely je zvyčajne vyrobené z veľmi tvrdých a ťažkých materiálov, ako volfrám alebo karbid volframu.
  • ASFSDS (skratka z angl. Armour-Piercing, fin-stabilized Discarding Sabot; po slovensky protipancierový podkalibrový so šípovou stabilizáciou a oddeliteľnými vodiacimi časťami) – strela má veľmi štíhly tvar a stabilizačné krídla, na kaliber dela je doplnená oddeliteľnými vodiacimi časťami.

Strely APDS a APFSDS však nesplňujú definíciu delostreleckého granátu (alebo granátu ako munície) – neobsahujú výbušnú alebo inú funkčnú náplň.

Kazetový delostrelecký granát[upraviť | upraviť zdroj]

Kazetový delostrelecký granát slúži na dorpavu submunície. Vo vnútri granátu sa môže byť uložených niekoľko menších granátov, s črepinovým alebo protipancierovým účinkom, ktoré sú z tela granátu vymetené vo vypočítanom bode dráhy na povel časového alebo približovacieho zapalovača. Zasiahnutá oblasť je tak podstatne väčšia ako pri použití trieštivého granátu. Kazetový delostrelecký granát sa využíva aj k rýchlemu, efektívnemu a neočakávanému zamínovaniu priestoru pred postupujúcim nepriateľom. Najmä z tohto dôvodu bolo používanie tohto typu munície zakázané v roku 1997 dohodou o zákaze protipechotných mín v Ottawe.

Kartáčový a šrapnelový delostrelecký granát[upraviť | upraviť zdroj]

Šrapnel je druh delostreleckého granátu, ktorý obsahuje malú výmetnú alebo trhavú náplň, vopred pripravené účinné telesá a časový zapalovač. Na vypočítanom mieste dráhy časový zapalovač odpáli náplň a tá vymetie účinné telesá z tela granátu smerom dopredu. Účinné telesá potom ničia živú silu a techniku na veľkom území. Účinné telesá môžu mať tvar gulí, kociek, valčekov alebo ihiel a jeden granát ich môže obsahovať niekoľko desiatok až niekoľko tisíc.
Kartáč (z fran. cartouche – krabička) bol pôvodne jednoduchý papierový alebo plechový obal obsahujúci niekoľko desiatok gulí. Používal sa na priamu obranu palebných postavení delostrelectva proti útoku pechoty alebo jazdy. V tejto podobe sa používa i dnes, napríklad aj v tanku Abrams pri boji v meste. Ako kartáč sa používa aj šrapnelový delostrelecký granát so zapalovačom nastaveným na najmenšie možné neskorenie – účinné telesá sú vymetené len pár metrov od konca hlavne dela.

Chemický delostrelecký granát[upraviť | upraviť zdroj]

Chemický delostrelecký granát obsahuje namiesto výbušnín chemickú látku, najčastejšie bojový plyn. Ten sa po dopade na nepriateľské línie uvoľní a zneškodní tak značnú časť živej sily nepriateľa. Tento typ munície je zakázaný Konvenciou o chemických zbraniach a ďalšími dohodami obmedzujúcimi použitie chemických zbraní.

Delostrelecké granáty pomocného určenia[upraviť | upraviť zdroj]

Dymový delostrelecký granát[upraviť | upraviť zdroj]

Dymový delostrelecký granát slúži na vytvorenie dymovej clony a tým pádom o zakrytie vlastných jednotiek alebo na dezorientáciu nepriateľských jednotiek. Do týchto granátov sa často dáva biely fosfor, ktorého použitie spôsobuje vážne popáleniny u ľudí.

Osvetľovací delostrelecký granát[upraviť | upraviť zdroj]

Osvetľovacie granáty v akcii počas Operácie Tora Arwa V v provincii Kandahár v Afganistane v roku 2009

Osvetľovací delostrelecký granát slúži na osvetlenie terénu. Skladá sa z plášťa pod ktorým je svietivá látka, rozbuška a padák. V nastavenej výške plášť odpadne, svetlica sa zapáli a vďaka padáku pomaly padá. Svetlica emituje buď biele, farebné alebo infračervené žiarenie. Rozloha osvetleného terénu záleží od kalibru a od výšky, v ktorej sa svetlica zapálila.

Agitačný delostrelecký granát[upraviť | upraviť zdroj]

Agitačný delostrelecký granát slúži na rozhadzovanie propagačných materiálov, najčastejšie letákov za nepriateľskou líniou. Granát je naplnený letákmi, ktoré vo výške rozmetá rozmetávací mechanizmus, aby sa letáky rozptýlili do väčšej oblasti.

Navádzané delostrelecké granáty[upraviť | upraviť zdroj]

Navádzaná alebo "inteligentná" munícia bola v posledných rokoch rozvinutá, ale ešte nenahradila neriadenú muníciu vo všetkých použitiach.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Pocisk artyleryjski na poľskej Wikipédii a Shell (projectile) na anglickej Wikipédii.

  • Pocisk artyleryjski,1987, Encyklopedia Techniki Wojskowej, Warszawa, Wydawnictwo Ministerstwa Obrony Narodowej, ISBN 83-11-07275-2