Dismas
| Svätý Dismas | |
 Socha kajúceho sa Dismasa na kalvárii v Jablonici (okr. Senica) | |
| Uctievanie | |
|---|---|
| Atribúty | kríž (väčšinou z oválnych brvien) |
| Patronát | povozníkov, zlodejov, odsúdených na smrť, |
| Cirkev | rímskokatolícka, východné cirkvi |
| Sviatok | 25. marec |
| Odkazy | |
 | Dismas (multimediálne súbory na commons) |
Svätý Dismas (z gr. dysme, t.j. umierajúci) je meno, ktorým býva tradične označovaný zločinec ukrižovaný s Ježišom Kristom, visiaci na kríži po Kristovej pravici. Po prvý raz sa s jeho menom stretávame v apokryfnom Nikodémovom evanjeliu z 2. storočia.
Pri Ježišovom ukrižovaní boli spolu s ním popravení aj dvaja zločinci a ich kríže vztýčili po oboch stranách kríža, na ktorom visel Ježiš Kristus. Kým zločinec po Kristovej ľavici (podľa kresťanskej tradície sa volal Gesmas) provokoval a žiadal aby Ježiš, ak je Mesiáš, zachránil seba aj ich, lotor umierajúci po Kristovej pravici, vedomý si svojich previnení, ho zahriakol:
| „ | 40 ...Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si takisto odsúdený? 41 Lenže my spravodlivo dostávame zaslúžený trest, ale on neurobil nič zlé. | “ |
| – Lk 23,40-41 | ||
Vzápätí Ježiša požiadal, aby naňho pamätal po príchode do „svojho kráľovstva“. Ježiša zločincove slová natoľko dojali, že napriek nesmiernemu utrpeniu a krutým bolestiam ho ubezpečil:
| „ | 43 ...Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji. | “ |
| – Lk 23,43 | ||
Tieto Ježišove slová, zaručujúce jeho spásu, znamenali, že Dismas bol prvým z ľudí, ktorý vstúpil do Kristovho kráľovstva. Súčasne týchto pár viet (o Dismasovi sa zmieňuje iba evanjelista Lukáš) stačilo, aby ho cirkev začala pokladať na svätého.
S postavou Dismasa sa stretávame tiež v apokryfnom tzv. Arabskom evanjeliu (textoch týkajúcich sa Ježišovho detstva), kde je Dismas stotožnený s istým Titom, členom tlupy lupičov, ktorá prepadávala pocestných, medzi ktorými boli aj Jozef, Mária a malý Ježiš na svojom úteku do Egypta. Všetkých troch ich neskôr bez akejkoľvek ujmy prepustili.
O Dismasovej svätosti svedčí aj fakt, že kríž, na ktorom bol ukrižovaný sa stal relikviou. Údajne sa dostal na Cyprus a čiastočky z neho sa objavili aj na iných miestach (napr. v severnom Taliansku). Zásluhou františkánskeho rádu sa mu dostalo značnej popularity a uctievania.
Svätý Dismas je jedným z najčastejšie výtvarne zobrazovaných svätcov vôbec. Stretávame sa s ním takmer na každej krížovej ceste ako súčasti skupiny Ukrižovania, kde pravidlom je vzájomné rozlíšenie ukrižovaných lotrov na dobrého a zlého podľa evanjeliovej správy o kajúcnosti jedného z nich (Lk 23,39-43). Tvorené je predovšetkým umiestnením Dismasa ako „dobrého“ lotra po Kristovej pravici, pričom býva k nemu natočený telom i tvárou akoby v rozhovore, zatiaľčo zlý lotor sa od neho odvracia a zvyčajne býva zobrazený už mŕtvy. Okrem toho zlý lotor má výrazne dotrhanejšie oblečenie (v prípade ak ho majú obaja zločinci oblečené). Telá oboch lotrov častokrát visia na krížoch pozbíjaných z neotesaných oválnych brvien. Na Slovensku takto Dismasa nachádzame na kalváriách napr. v Banskej Štiavnici, v Šaštíne v Strážach (na kalvárii v mestskej časti Stráže nad Myjavou) či v Jablonici.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dismas
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, 2006, ISBN 80-7309-343-X
- M. Čičo a kol., Kalvárie a krížové cesty na Slovensku, Pamiatkový ústav, Bratislava, 2002, ISBN 80-968632-1-5