Disociácia (chémia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Disociácia je proces rozkladu elektrolytu na ióny (vo vode alebo tavenine) podľa rovnice:

AaBb (aq) → aAb+ (aq) + bBa- (aq)

V roztoku sa z daného množstva látky len časť molekúl štiepi na ióny, ostatné zostávajú nedisociované. Pri kyselinách a zásadách, ktoré môžu byť rozpustené aj v nedisociovanej forme, udávamé tzv. disociačnú konštantu KA pre kyseliny a KB pre zásady, odvodenú od rovnovážnej konštanty, ktorá udáva pomer koncentrácie disociovanej a nedisociovanej formy.

Príklady disociácie[upraviť | upraviť zdroj]

Disociovať môžu napr. kyseliny, hydroxidy, soli, voda a iné molekuly.

2H2O → H3O+ + OH-

H2SO4 → 2H+ + SO42-

Ba(OH)2 → Ba2+ + 2OH-

(NH4)Cl → (NH4)+ + Cl-

Mieru sily kyselín a zásad vyjadruje hodnota ich disociačných konštánt.

Disociačné konštanty[upraviť | upraviť zdroj]

Disociačná konštanta závisí len od teploty.

Disociačná konštanta silných kyselín

Ich disociácia prebehne skoro úplne.

Príklady kyselín: HClO4, HI, HBr, HCl, HNO3, H2SO4

Hodnota ich disociačných konštánt je HA > 10-2

Disociačná konštanta slabých kyselín

Slabé kyseliny uvoľňujú protóny ťažko, preto ich disociácia je len čiastočná.

Príklady slabých kyselín: HCN, CH3-COOH, H2SO3, H2S

Hodnota ich disociačných konštánt je KA(HA) > 10-4

Disociačná konštanta zásad závisí od sily kyselín. Čím je disociačná konštanta kyselín väčšia, tým je disociačná konštanta zásad menšia a naopak.