Kyselina octová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kyselina octová
Kyselina octová
Kyselina octová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec CH3COOH
Synonymá kyselina etánová
Vzhľad bezfarebná tekutina alebo kryštály
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 60,1 u
Molárna hmotnosť 60,05 g/cm3
Teplota topenia 16,5 °C
Teplota varu 118,1 °C
Kritická teplota 321,2 °C
Kritický tlak 5,786 MPa
Hustota 1,049 g/cm3 (kvapalina, 20 °C)
1,266 g/cm3 (pevná látka)
Rozpustnosť vo vode:
neobmedzene miešateľná
Teplota vzplanutia 43 °C
Teplota vznietenia 427 °C
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
02 - horľavá látka05- korozívna a žieravá látka
Nebezpečenstvo
Vety H H226, H314
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P280, P307+310, P301+330+331, P305+351+338
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Vety R R10, R35
Vety S S1/2, S23, S26, S45
NFPA 704
NFPA 704.svg
2
3
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 64-19-7
EINECS číslo 200-580-7
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina octová (systematický názov kyselina etánová) je chemická zlúčenina známa tým, že octu dáva jeho charakteristickú kyslú chuť a štipľavú vôňu. Jej štruktúrny vzorec je CH3COOH. Čistá nehydratovaná kyselina octová (ľadová kyselina octová) je bezfarebná hygroskopická kvapalina, ktorá zamŕza pri teplote pod 16,7 °C na bezfarebnú kryštalickú tuhú látku. Kyselina octová je leptavá a jej pary spôsobujú podráždenie očí, poleptanie sliznice, bolesť v krku a upchanie pľúc.

Riziko kyseliny octovej závisí aj na jej koncentrácii. V nasledujúcej tabuľke je uvedená EÚ klasifikácia kyseliny octovej:

Koncentrácia Molarita Klasifikácia R-vety
10–25% 1,67–4,16 mol/l Dráždivý (Xi) R36/38
25–90% 4,16–14,99 mol/l Žieravina (C) R34
>90% >14,99 mol/l Žieravina (C), Horľavina (F) R10, R35

Jej vodný roztok v koncentrácii od 5% do 10% sa predáva pod názvom ocot.

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Zriedený vodný roztok kyseliny octovej sa získava biologickou oxidáciou etanolu podľa celkovej rovnice:

CH3CH2OH + O2 → CH3COOH + H2O

Pri jeho biotechnologickej výrobe sú príslušné mikroorganizmy (octové baktérie, predovšetkým rodu Acetobacter) imobilizované prirodzenou priliehavosťou na bukových hoblinách, ktoré sú pokropené roztokom etanolu a odspodu prebublávané vzduchom. Vyššie koncentrácie možno potom dosiahnuť následnou destiláciou. Podobnú oxidáciu možno síce robiť i čisto chemickou cestou, ale k jej výrobe sa nepoužíva.

Iný spôsob prípravy spočíva v hydrogenácii oxidu uhoľnatého za prítomnosti katalyzátorov:

2 CO + 2 H2 → CH3COOH

Môže byť pripravená tiež reakciou oxidu uhoľnatého s metanolom

CH3OH + CO → CH3COOH

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Kryštalická kyselina octová (ľadová)

Kyselina octová je jednou z najvýznamnejších priemyslových organických surovín. Ročne sa na svete vyrobí vyše 5 miliónov ton.

Používa sa v laboratóriu aj v chemickom priemysle ako významné rozpúšťadlo pri príprave čistých chemických zlúčenín.

Priamo ako chemická surovina slúži k výrobe rady ďalších organických zlúčenín. Najvýznamnejším produktom je vinylacetát, ktorý následne slúži ako surovina (monomér) pre prípravu polyvinylacetátu.

Derivát kyseliny octovej, acetanhydrid, je používaný ako silné acylačné činidlo, najmä pri výrobe acetylcelulózy, ktorá v minulosti slúžila ako k výrobe syntetických vlákien (acetátový hodváb), tak pre prípravu podložiek pre fotografické negativné materiály a pre kinofilm. Je taktiež jednou zo surovin pre výrobu kyseliny acetylsalicylovej, ktorá je hlavnou zložkou najrozšírenejších liekov proti horúčkam a zápalom (Acylpyrín, Aspirín, Anopyrín ai.).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]