Dom kultúry (Trnava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Dom kultúry je atypická stavba v Trnave, ktorá bola zrealizovaná v roku 1988. Prvé riešenie z roku 1971 prinieslo architektonický koncept riešenia, ale aj názor na spôsob zástavby južnej strany Trojičného námestia, v historickom jadre. V roku 1976 bola vytvorená nová konečná architektonická štúdia ktorej autorom je Jozef Danák. Tento autor viedol spracovanie aj úvodného projektu. V časoch komunizmu bol projekt ocenený prvým miestom vo svojej kategórii.

Opis objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Budova je umiestnená v kontraste medzi historickými meštiackymi domami. Dom kultúry je rozdelený na tri štvorpodlažné časti. Je výrazným architektonickým dielom, uzatvárajúcim určitú etapu úsilia o prestavbu centra mesta Trnavy. Táto stavba je odmietaná miestnym obyvateľstvom a turistami a je považovaná za symbol neúcty a ignorancie komunistického režimu voči historickej zástavbe.

V časti A je na prvom podlaží vstupný priestor. O podlažie vyššie je zasadacia miestnosť, miestnosti pre nácvik hudby a tancov a priestory pre kluby. Ďalšie podlažie obsahuje priestory pre kluby a administratívne priestory. Na štvrtom podlaží sa mala nachádzať čitáreň a knižnica.

V časti B sa v suteréne nachádzajú sklady, strojovňa vzduchotechniky a dielne. Hlavný vstup, šatne a sociálne zariadenie sú na prvom podlaží. Na druhom a treťom je hlavná sála pre 800 ľudí so zdvíhacím zariadením, ktorá je unikátna u nás a ojedinelá i vo svete. Posledné podlažie tvoria prevádzkové priestory a zariadenia.

V časti C na prízemí sú vstupy, šatňa a prístupové schodiská. Na ďalších dvoch podlažiach sa nachádza reštaurácia s kaviarňou pre 120 miest, bar a foyer. Posledné podlažie slúži pre strojovňu osvetlenia a vzduchotechniky.

Dom kultúry má obostavaný priestor: 53 467 m3; úžitková plocha: 8 686 m2. Je vytvorený z vyše 10 tisíc m3 pohľadového železobetónu a 650 ton železa. To zaraďuje budovu medzi unikáty. Pohľadový betón domu kultúry mal byť biely, s dezénom a kovové časti interiéru mali byť pochrómované. Realizované exteriéry tvoria sivé betónové masy s priznanými stopami po debnení a oceľové komponenty natreté načerveno.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Sila architektonického výrazu budovy pôsobí najmä do priestoru Trojičného námestia. Tu sa vychádzalo z jeho historickej stopy, čo viedlo k logickému, zdôvodnenému členeniu pôdorysu aj k formovaniu hmoty architektúry, podporujúcej úsilie o zdrobnenie mierky na mierku primeranú danému priestoru. Na východnej fasáde smerom k obchodnému domu Jednota nebola už táto metóda tak uplatnená. V tomto prípade zvlnenie historickej stopy zástavby nebolo natoľko sledované hmotou architektúry, ale alternované hmotou vyústenia klimatizácie s výtvarne riešeným pútačom a nadväzným systémom vodostrekov.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Po revolúcii bola budova degradovaná drobnou nesúrodou architektúrou vloženou do jej vnútra. Zvuková aparatúra a svetelný park hlavnej sály je dnes v nepoužiteľnom stave pre kultúrne podujatia. Nepodarilo sa vyriešiť problémy s ozvučením zadnej časti hľadiska. V súčasnosti sa uvažuje o rozsiahlej rekonštrukcii a možnej prestavbe na obchodné centrum.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ing. Arch. Akad. Arch. Jozef Danák
  • Západoslovenský stavbár 11/1986 ročník 29.

Súradnice: 48°22′39″S 17°35′11″V / 48,377532°S 17,586386°V / 48.377532; 17.586386