Elizeus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ikona proroka Elizea (18. stor.), monastier Kiži (Rusko)

Elizeus (hebr. אלישע בן שפט - Eliša ben Šafat) bol starozákonný prorok, žiak a nástupca proroka Eliáša. Pôsobil v Izraelskom kráľovstve (Severnom) v 9. storočí pred Kr. za vlády kráľov Ochoziáša, Jorama, Jehua, Joachaza a Joasa. Jeho pôsobenie je popísané v Knihách kráľov v Biblii. Jeho činnosť sa spomína najmä v hlavách/kapitolách 2 až 14 Druhej knihy kráľov.

Jeho otcom bol Šafat. Elizeus sa najprv stal žiakom Eliáša, ktorý ho povolal keď práve oral. Keď bol Eliáš vzatý do neba Elizeus prevzal jeho poslanie.[1] Za svoje dobrodenia nechcel nič neprijímať.

Rovnako ako jeho učiteľ aj Elizeus ostro kritizoval kráľovskú dynastiu Amriovcov (Omriovcov) kvôli modloslužbe. V roku 845 pred Kr. pomazal za kráľa Jehua, ktorému sa podarilo zavraždiť izraelského kráľa Jorama, jeho matku Jezabel, aj júdskeho kráľa Ochoziáša v údolí Jezrael[2].

Zomrel za kráľa Joasa.[3] Za cisára Juliána Odpadlíka (Apostatu) bola väčšina jeho pozostatkov spálená. Menšiu časť sa podarilo zachrániť a premiestniť do Alexandrie.

Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev si ho pripomínajú 14. júna.

V islame je známy ako al-Jasa.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • "Dňa 14. júna : Svätý prorok Elizej." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 310-312. ISBN 80-7165-381-0
  • "Elizeus, prorok : 14. jún." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 260-261. ISBN 80-967341-1-3
  •  "14. jún : Sv. ELIZEJ, prorok." In: Daniel Dian - Viliam Judák: Každý deň so svätými : I. diel. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2006. s. 175-176. ISBN 80-7162-618-X

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]