Erich Mendelsohn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Erich Mendelsohn

Erich Mendelsohn (* 21. marec 1887, Allenstein, Východné Prusko - † 15. september 1953, San Francisco, Kalifornia) bol významný nemecký architekt židovského pôvodu, príslušník novej generácie expresionizmu. Realizoval typ nezávislej architektúry, ktorú prezentoval najmä na stavbách obchodných domov, administratívnych budov a tovární.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Erich Mendelsohn sa narodil v roku 1887 v meste Allenstein vo Východnom Prusku (dnes Poľsko). Otec bol majiteľom obchodu, matka pracovalo v klobučníctve. Strednú školu (humanistické gymnázium) absolvoval v Allensteine. Následne študoval v Berlíne a v roku 1906 začal študovať ekonómiu na univerzite v Mníchove. V roku 1908 nastúpil na Berlínsku Technickú Univerzitu študovať architektúru. O dva roky neskôr prestúpil na Technickú Univerzitu v Mníchove, kde v roku 1912 svoje štúdium ukončil. V Mníchove sa Mendelsohn dostal pod vplyv architekta Theodora Fischera, ktorého tvorba spadá do neoklasicizmu a secesie. Neskôr prišiel do styku so skupinami expresionisticky orientovaných umelcov – Der Blue Reiter a Die Brücke.

V rokoch 1912 až 1914 pracoval ako nezávislý architekt v Mníchove. V roku 1915 sa oženil s Luise Maas. Dobré osobné vzťahy s vplyvnými osobnosťami výrazne pomohli Erichovi Mendelsohnovi v počiatočnej fáze jeho tvorby. Prostredníctvom manželky sa stretol s Herbertom Freundlichom, zástupcom riaditeľa inštitútu pre fyzikálnu chémiu a elektrochémiu. Mendelsohn vytvoril v roku 1921 pre inštitút astrofyzické observatórium, ktoré malo byť vhodným priestorom pre overovanie Einsteinovej teórie relativity. Toto observatórium je dnes známe pod názvom Einsteinova veža v Postupime. Ďalšou stavbou, ktorou získal uznanie a rešpekt v odborných kruhoch, bola klobučnícka továreň v Luckenwalde.

V roku 1924 bol Erich Mendelsohm spoluzakladateľom progresívnej architektonickej skupiny Der Ring spolu s významnými architektmi ako Ludwig Mies van der Rohe a Walter Gropius. Jeho architektonická činnosť v nasledujúcom období bola veľmi úspešná. Tvoril v Európe a spolu s Le Corbusierom, Ernestom Mayom a ďalšími poprednými architektmi prispel aj k rozvoju sovietskej architektúry.

V roku 1933 však z dôvodu stúpajúcich antisemitských tendencií v Nemecku Mendelsohn emigroval do Anglicka. Jeho majetok neskôr pripadol nacistom. Kvôli politickým pomerom v krajine bol vylúčený zo zoznamu Nemeckej Architektonickej Únie a z Pruskej Akadémie Umenia. V Anglicku začal spolupracovať so Sergeom Chermayefom a táto spolupráca trvala až do roku 1936. V tomto období projektoval aj sériu stavieb v Palestíne.

Od roku 1941 až do konca života v roku 1953 Erich Mendelson žil s novým krstným menom Eric v Spojených Štátoch Amerických, kde učil na Berkley Univerzite. Do konca druhej svetovej vojny bola jeho projekčná činnosť značne obmedzená z dôvodu emigrantského spoločenského postavenia. V roku 1945 sa natrvalo usadil v San Franciscu, kde sa až do smrti venoval projektovaniu stavieb najmä pre židovské komunity.

Filozofia[upraviť | upraviť zdroj]

Mendelsohnovou základnou filozofiou, ktorá vyplývala z jeho prvotných skúseností s expresionizmom, bol dynamizmus. Tento smer prezentoval Mendelsohnov architektonický názor, ktorý bol vo svojej podstate veľmi osobný. Časť jeho tvorby bola odvodená od romantického symbolizmu. Neskoršia fáza jeho tvorby mala však už lineárne tendencie.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútro Hermannovej klobučníckej továrne v Luckenwalde
  • Hala pre Hermannovu klobučnícku továreň v Luckenwalde (1919 - 1920)
  • Einsteinova veža v Postupime (astrofyzické observatórium) (1920 – 1921 stavba, 1921 – 1924 technické vybavenie)
  • Mossehaus, prestavba kancelárií a tlačiarne Rudolfa Moosa (1921 – 1923)
  • Obchodný dom Shocken, Nuremberg (1925 - 1926)
  • Red Flag Textile Factory, Petrohrad (1926)
  • Dostavba a prestavba obchodného domu Cohen & Epstein, Duisburg (1925 - 1927)
  • Obchodný dom Schocken, Stuttgart (1923 – 1928)
  • Výstavný pavilón pre Rudolfa Mossa, Cologne (1928)
  • Woga-Komplex a Univerzum – kino, Berlín (1925 – 1931)
  • Obchodný dom Schocken, Chemnitz, (1927 – 1930)
  • Vlastná vila, Berlín (1928 – 1930)
  • Columbus-Haus, Berlín (1928 – 1932)
  • Židovské mládežnícke centrum, Essen (1930 – 1933)
  • Pavilón The De La Warr, Bexhill – on – Sea, Sussex, (1934)
  • Cohen House, Chelsea, Londýn (1934 – 1936)
  • Vila Weizmann, Rehovot (Izrael) (1935 – 1936)
  • Univerzita v Jeruzaleme (1934 – 1940)
  • Synagóga B'Nai Amoona (dnes centrum kreatívneho umenia), Univerzitné mesto, Missouri (1946 – 1950)
  • Synagógy, Celeveland Heights, Ohio (1947 - 1951)

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]