Esperantista
 |
| Tento článok je súčasťou seriálu Esperanto |
| Téma Esperanto |
| Esperanto |
| Akadémia esperanta · Gramatika · Slovníky · Esperantológia · Abeceda · Číslovky · Fundamento · lernu! |
| Organizácie |
| UEA · TEJO · E@I · BEMI · SAT · Slovenská esperantská federácia · Slovenská esperantská mládež · OSIEK · Katolícki esperantisti · Esperantské múzeum |
| Dejiny |
| L. L. Zamenhof · Boulonská deklarácia · Ido-schizma · Kríza ata/ita · Moresnet · Interhelpo · Pražský manifest · Bona Espero · Esperantské mesto |
| Esperantská kultúra |
| Esperantské stretnutia (UK – IJK – SES) · Finvenkizmus · Homaranizmus · Hudba · Pasporta Servo · La Espero · Symboly · Esperantista · Rodení hovoriaci · Zamenhofov deň |
| Esperantská literatúra |
| PIV · Autori · Esperantský komiks · Esperantské časopisy · Wikipédia |
| Uhly pohľadu |
| Propedeutická hodnota · Reformy · Odpor · Porovnanie s Idom, s interlinguou, s Novialom |
| Wikimedia |
| Portál · Vikipedio · Vikivortaro · Vikicitaro · Vikifonto · Vikilibroj · Vikikomunejo · Vikispecioj |
Esperantista (esper. Esperantisto) je človek ovládajúci a používajúci jazyk esperanto.
Boulonská deklarácia, prijatá na prvom Svetovom kongrese esperanta v Boulogne-sur-Mer (Francúzsko) v roku 1905, definuje esperantistu takto: „Esperantistom je každý človek, ktorý vie a používa jazyk esperanto, úplne ľahostajné na aký cieľ.“[1]
Pre niektorých esperantistov bola definícia z Boulonskej deklarácia nedostatočná. Julio Baghy deklaroval: „Byť esperantistom znamená nie len ovládať jazyk. Je to osud. Misia. Túžba po lepšom svete. Skutočný esperantista sa nestáva ale rodí a je esperantistom už pred tým ako sa naučí jazyk.”
Alternatívne výrazy [upraviť]
Niektorí esperantisti nemajú výraz „esperantista” radi. Argumentujú tým, že sa v esperante, podľa niektorých učebníc a slovníkov, používa prípona „-ist” vo význame človeka profesionálne sa niečím zaoberajúceho alebo nasledujúceho nejaký ideologický smer. (V skutočnosti ide o častý omyl, prípona „-ist” znamená „osoba, ktorá sa niečím často zaoberá (možno profesionálne)”.[2]) Preto navrhujú používať výraz „Esperanto-parolanto” (doslova hovoriaci esperantom) lebo to vyjadruje len znalosť jazyka a nehovorí nič o začlenení do esperantského hnutia.
Podľa Plena manlibro de Esperanta gramatiko (PMEG), referenčnej príručky esperantskej gramatiky, sa rovnako dobre ako „esperantisto” môže použiť rovnoznačný výraz Esperantano (využitie esperantskej koncovky „-an” – „člen skupiny, obyvateľ miesta, stúpenec náuky, osoba patriaca k miestu”[3]), ten však v praxi používaný nie je.[2]
Referencie [upraviť]
- ↑ ZAMENHOF, Ludwik Lejzer. Fundamento de Esperanto. [s.l.] : [s.n.], 1905. (po esperantsky, po anglicky, po nemecky, po rusky, po poľsky)
- ↑ a b WENNERGREN, Bertilo. Plena manlibro de Esperanta gramatiko. [s.l.] : Esperanto-Ligo por Norda Ameriko, 2005. 696 s. Dostupné online. ISBN 9780939785070. (po esperantsky)
- ↑ WENNERGREN, Bertilo. Plena manlibro de Esperanta gramatiko. [s.l.] : Esperanto-Ligo por Norda Ameriko, 2005. 696 s. Dostupné online. ISBN 9780939785070. (po esperantsky)
|
Tento článok týkajúci sa Esperanta je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
