Eva Kantůrková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Eva Kantůrková
Eva Kantůrková
česká prozaička a scenáristka

Narodenie 11. jún 1930
Praha, Česko

Eva Kantůrková (* 11. jún 1930, Praha) je česká prozaička a scenáristka.

Pochádza z literárne založenej rodiny – otec Jiří Síla bol komunistický novinár a matka Bohumila spisovateľka. Má dvoch synov z prvého manželstva s Janom Šternom Ivana Šterna (*1949, ekonóm) a Jana Šterna (*1953, Ing., publicista).

Po ukončení štúdia filozofie a histórie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v roku 1956 pracovala do roku 1958 pre Zväz mládeže a do roku 1967 v Československom ústredí knižnej kultúry; potom sa venovala literatúre.

Bola členkou KSČ a angažovala sa v Pražskej jari; v roku 1970 zo strany vystúpila, ocitla sa na zozname zakázaných autorov a publikovala len v samizdate a exilových nakladateľstvách.

Podpísala Chartu 77, v ktorej bola od 6. januára 1985 do 7. januára 1986 hovorkyňou, a aj inak sa spoločne s druhým manželom Jiřím Kantůrkom (1932–1998) angažovala v disente.

V čase od 6. mája 1981 do 22. marca 1982 bola väznená za podvracanie republiky.

Aktívne sa podieľala na vzniku Občanského fóra. V rokoch 199092 bola za OS poslankyňou České národní rady.

V rokoch 19946 bola predsedníčkou Obce spisovateľov, neskôr, v rokoch 1998- 2000 sa stala riaditeľkou odboru literatúry a knižníc ministerstva kultúry.

Od 15. mája 2003 je členkou Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie; vo februári 2004 ju takzvané Občanské sdružení televizních a rozhlasových koncesionářů obvinilo z konfliktu záujmov (syn Jan Štern pôsobil ako producent ČT a Ivan Štern ako riaditeľ programu ČRo6) a neúspešne žiadalo jej odvolanie.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jen tak si maličko povyskočit, 1966 – zbierka psychologických poviedok
  • Smuteční slavnost, 1967 – spoločensko-kritický román, kde hlavným motívom je chystaný pohreb komunistického tajomníka, dávajú čitateľovi príležitosť zoznámiť sa s udalosťami na malom meste roku 1948 a následnej kolektivizácii poľnohospodárstva z rôznych pohľadov niekoľkých rozprávačov; sfilmované v roku 1968 Zdeňkom Sirovým (film mohol byť premietaný až po roku 1989)
  • Po potopě, 1969 – román; hrdinka románu, maliarka a matka dospievajúcej dcéry, sa po rozchode s mužom psychicky zrúti, z čoho sa potom zotavuje na psychiatrickej klinike
  • Nulový bod, 1970 – ministerský úradník, ktorý v roku 1948 prišiel o kariéru a aj naďalej prežíval celý rad osobných tragédií, sa rozhodne pre samovraždu; román formou retrospektívy rozpráva príbeh celého jeho života
  • Černá hvězda, Kolín nad Rýnom 1982, Praha 1992 – príbeh ľavicového novinára, ktorý prežíva chvíle dezilúzie a rozpadu doterajších životných hodnôt – pokus autorky vyrovnať sa s vlastnou zmenou postoja voči komunizmu
  • Člověk v závěsu, 1977, Kolín nad Rýnom 1988 – zbierka noviel
  • Pozůstalost pana Ábela, 1977 Kolín nad Rýnom, Praha 1990
  • Pán věže, samizdat 1979, Praha 1992 – román inšpirovaný príbehom Ježiša Krista
  • Přítelkyně z domu smutku, Kolín nad Rýnom 1984, Praha 1990 – najznámejšia kniha, z prostredia väzenia s autobiografickými prvkami; roku 1993 bol podľa románu natočený televízny seriál
  • Jan Hus: příspěvek k národní identitě, samizdat 1986, Praha 1991 – historická štúdia o živote Jana Husa
  • Památník, 1994 – denníkovou formou písaná autobiografia
  • Záznamy paměti, 1997
  • Zahrada dětství jménem Eden, 1998
  • Nejsi, 1999 – kniha vyrovnávajúca sa s manželovou smrťou
  • Nečas, 2000 – autobiografický román

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]