ExoMars Trace Gas Orbiter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Maketa TGO na výstave v Paríži v roku 2015
Porovnanie veľkosti: Sonda ExoMars 2016 – družica TGO s menším modulom EDM.

ExoMars Trace Gas Orbiter (skrátene ExoMars Orbiter alebo TGO)[1] je spoločný projekt Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a ruskej vesmírnej agentúry Roscosmos. V roku 2016 vyslali k Marsu atmosférickú výskumnú družicu a demonštračný pristávací modul Schiaparelli EDM (angl. Entry and landing Demonstrator Module), ako súčasť európskeho programu ExoMars.

Demonštračný pristávací modul Schiaparelli sa od TGO odpojil 16. októbra 2016 a bol navedený na pristávaciu trajektóriu. 19. októbra prebehol pokus o pristátie. Veľká časť šesťminútového zostupu prebehla podľa očakávania, v dôsledku predčasného uvoľnenia padáka však demonštračný modul tvrdo dopadol na povrch Marsu.[2]

Výskumná družica TGO v marci 2017 spomalila pomocou aerobrakingu a usadila sa na obežnej dráhe Marsu. Aerobraking bol ukončený 20. februára 2018, kedy bola orbitálna dráha na záver stabilizovaná motoricky, s parametrami 200 x 1 050 km. Následne bola družica motoricky navedená na finálnu kruhovú dráhu s výškou 400 km, odkiaľ úspešne vykonáva vedecké pozorovania a zasiela dáta na Zem.

Kľúčovým cieľom misie je lepšie porozumieť metánu (CH4) a ďalším stopovým plynom prítomným v marťanskej atmosfére, ktoré by mohli byť dôkazom možnej biologickej aktivity. TGO bude tiež fungovať ako komunikačné spojenie pre pristávací modul a rover ExoMars a bude poskytovať komunikáciu pre ďalšie povrchové sondy Marsu so Zemou.[3]

Vedecké prístroje TGO[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké prístroje TGO

Zoznam vedeckých prístrojov na sonde TGO:[4]

  • NOMAD, angl.(Nadir and Occultation for MArs Discovery) – obsahuje tri spektrometre na skúmanie chemického zloženia atmosféry.
  • ACS, angl. (Atmospheric Chemistry Suite) – rozširuje infračervené spektrum snímané NOMAD-om
  • CaSSIS, angl. (Colour and Stereo Surface Imaging System) – fotoaparát s vysokým rozlíšením (5 m na bod)
  • FREND, angl. (Fine Resolution Epithermal Neutron Detector) – neutrónový detektor s jemným rozlíšením

Porucha na prístroji ACS[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2020 zlyhal kryochladič na spektrometre TIRVIM, ktorý je súčasťou ACS. Spektrometer bol následne vypnutý. Kryochladič spoľahlivo fungoval 8 000 cyklov z 10 000 plánovaných.[5]

Pozorovania TGO[upraviť | upraviť zdroj]

Voda na Marse[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejšie objavy z pohľadu kolonizácie Marsu patrí potvrdenie výskytu podpovrchových zásob vodného ľadu.[1][6][7] Povrch Marsu bol zmapovaný neutrónovým detektorom FREND a vytvoril mapu ľadu a hornín bohatých na vodu vo vrchnej vrstve regolitu. Potvrdil tiež očakávaný, na vodu bohatý polárny permafrost.[1][8]

Absencia metánu[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa prvotných pozorovaní bola voči očakávaniu nameraná prekvapivo nízka úroveň metánu v hornej atmosfére.[1]

Kolobeh chlóru v atmosfére[upraviť | upraviť zdroj]

V atmosfére bola zistená prítomnosť HCl. Vedci sa snažia vytvoriť teóriu o kolobehu chlóru v atmosfére Marsu.[9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d MAJER, Dušan. Evropsko-ruská sonda u Marsu přináší první objevy [online]. kosmonautix.cz, 2019-04-11, [cit. 2021-03-28]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ Pred dopadom EDM počas zostupu komunikoval s materskou družicou a odoslal množstvo telemetrických dát.ESA. Schiaparelli landing investigation completed [online]. esa.int, [cit. 2021-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ MAJER, Dušan. ExoMars se odkládá o dva roky [online]. kosmonautix.cz, 2020-03-12, [cit. 2021-03-28]. Dostupné online. (po česky)
  4. ↑ Prístroje TGO, ESA. EXOMARS TRACE GAS ORBITER INSTRUMENTS [online]. exploration.esa.int, rev. 2020-06-15, [cit. 2021-04-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ MAJER, Dušan. Závada na přístroji sondy TGO [online]. kosmonautix.cz, 2020-02-16, [cit. 2021-03-28]. Dostupné online. (po česky)
  6. ↑ Evropská sonda TGO detekovala v atmosféře Marsu molekuly chlorovodíku i vody [online]. livingfuture.cz, [cit. 2021-03-28]. Dostupné online. (po česky)
  7. ↑ Vodné pary na Marse, Scientists detect water vapour emanating from Mars [online]. phys.org, [cit. 2021-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ MAPA DISTRIBÚCIE PODPOVRCHOVEJ VODY NA MARSE, ESA. TGO'S FIRST MAP OF SHALLOW SUBSURFACE WATER DISTRIBUTION ON MARS [online]. exploration.esa.int, rev. 2019-04-19, [cit. 2021-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Kolobeh HCl v atmosfére Marsu, KORABLEV, Oleg. Transient HCl in the atmosphere of Mars [online]. advances.sciencemag.org, [cit. 2021-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Astronomický portál
Portál slnečná sústava
Kozmonautický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Trace Gas Orbiter na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=ExoMars_Trace_Gas_Orbiter&oldid=7808341“