ExoMars

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
ExoMars

ExoMars je názov roveru, ktorý chce Európska kozmická agentúra vyslať v rámci projektu Aurora v roku 2016 na planétu Mars. Pôjde o čiastočne autonómny rover podobný americkým sondám MER, na rozdiel od nich ale zameraný na hľadanie stôp života. Súčasťou misie bude okrem roveru aj geofyzikálny modul GEP, ktorý zostane na mieste pristátia a bude monitorovať seizmickú, magnetickú a meteorologickú aktivitu.

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné vedecké ciele misie ExoMars sú:

Ďalšie ciele sa týkajú vývoja nových či v ESA dosiaľ nevyskúšaných technológií. Tie sú kľúčové nielen k úspechu misie ExoMars, ale tiež pre nasledujúce misie zahrňujúce ako robotický prieskum, tak prípadné neskoršie pilotované lety k červenej planéte. Ide predovšetkým o:

  • pristátie veľkých objektov na povrch Marsu
  • využitie slnečnej energie pre pohon robotov na Marse
  • zvládnutie autonómnej navigácie a samotného pohybu na povrchu Marsu
  • vývoj avioniky použiteľnej pre ďalšie misie projektu Aurora umožňujúcej tak zníženie nákladov

Štruktúra misie[upraviť | upraviť zdroj]

Orbiter[upraviť | upraviť zdroj]

Sonda, ktorá má misiu ExoMars dopraviť k jej cieľu mala mať pôvodne úlohu jednoduchého nosiča – nemali na nej byť žiadne vedecké experimenty ani technologické zariadenia pre prenos dát z povrchu späť k Zemi; k tomuto účelu mala byť využitá americká sonda Mars Reconnaissance Orbiter. Teraz sa objavujú hlasy, že by bolo výhodné nevyužitý nosič premeniť na plnohodnotnú vedeckú sondu, čím by tiež odpadla potreba spoliehať sa na prenos dát cez MRO. Dodatočné investície by nemali prekročiť 100 miliónov a sonda by mohla niesť až 30 kg vedeckých a telekomunikačných prístrojov. Či k tomu nakoniec dôjde by sa malo rozhodnúť na prelome rokov 2006 a 2007.[1]

Pristávací modul[upraviť | upraviť zdroj]

Pristávací modul sa odpojí niekoľko dní pred príletom k Marsu od vlastnej sondy a po balistickej krivke rovno vstúpi do atmosféry Marsu. Tam sa zhruba vo výške 120 km nad povrchom aktivuje pristávací systém, ktorý mu umožní mäkké pristátie na planéte.

Rover[upraviť | upraviť zdroj]

Rover bude hlavným nákladom pristávacieho modulu. Bude vážiť približne 240 kg a bude vybavený 6 nezávislými kolesami a systémom autonómnej navigácie.[2] Navyše bude vybavený prístrojmi zabezpečujúcimi odoberanie vhodných vzoriek:

  • vrták schopný vyhĺbiť vrt do hĺbky až 2 metrov a odobrať vzorky
  • automatické rameno schopné odberu vzoriek na povrchu
  • SPDS – dopravný systém schopný dopraviť získané vzorky pre analýzu vo vedeckom module Pasteur

Na jar 2006 prebehlo úspešné testovanie predbežného designu podvozku roveru firmou EADS-Astrium na vulkanických plošinách sopky El Teide na Kanárskych ostrovoch.[3]

Modul Pasteur[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejšou súčasťou roveru bude sada vedeckých nástrojov, ktoré sa majú zamerať na hľadanie stôp života (či už mrtvého či prípadne žijúceho) pomenovaná po významnom francúzskom mikrobiológovi a chemikovi Louisi Pasteurovi. Tie sú rozdelené do štyroch kategórií podľa metód, ktoré používajú na výskum:[4]

panoramatické nástroje (prístroje s panoramatickým a diaľkovým dosahom, niektoré z nich skúmajúce i podzemie):

  • panoramatický kamerový systém
  • infračervený spektrometer
  • podzemný radar spolupracujúci s podobným zariadením na GEPe
  • permitivná sonda určená k hľadaniu podpovrchovej vody a ľadu
  • neutrónový analyzátor určený k hľadaniu podpovrchovej vody a ľadu
  • radónový senzor určený k hľadaniu podpovrchové vody

kontaktné nástroje (prístroje skúmajúce povrch a horniny priamym kontaktom)

analytické laboratórne nástroje (prístroje umiestnené vnútri roveru skúmajúce získané vzorky)

  • mikroskop
  • rámansky mikroskop
  • MOD – detektor organického materiálu
  • GC-MS – detektor organických molekúl
  • LMC – detektor produktov minulého či prítomného života
  • MOI – seznor oxidovaných materiálov
  • XRD – mineralogický röntgenový difraktometer

rizikové a environmentálne nástroje (prístroje pre výskum marťanského prostredia)

Geofyzikálny a environmentálny modul (GEP)[upraviť | upraviť zdroj]

Modul GEP nadväzuje na myšlienku zrušeného projektu NetLander (vybudovanie siete geofyzikálnych stacionárnych modulov na povrchu Marsu) – ide o súbor prístrojov, ktoré budú vykonávať kontinuálne fyzikálne merania a vďaka svojej dlhej životnosti (> 6 rokov) budú môcť byť neskôr prepojené do siete s ďalšími im podobnými modulmi. Je veľká šanca na postupné vybudovanie potrebnej vedeckej siete počas nasledujúceho desaťročia.

Modul by mal obsahovať experimenty:

  • SEIS – sada dlho aj krátkoperiodických seizmometrov, z ich záznamov bude môcť byť po prvýkrát presne rekonštruovaná vnútorná stavba planéty Mars
  • ATM – meteorologické experimenty (meranie vetra, vlhkosti, teploty, tlaku a pod.)
  • AEP – pre meranie atmosferickej elektriny
  • HP3 – komplexná krtkovacia sonda, ktorá má preniknúť až do hĺbky 5 m (meranie hustoty, tepelného toku a pod.)
  • MAG – presný magnetometer
  • GPR – podzemný radar umožňujúci zobrazenie plytkej štruktúry kôry (napr. rezervoárov vody či ľadu) spolupracujúci s podobným zariadením umiestneným na rovere
  • RadioScience – pre geodetické merania a výskum ionosféry
  • MEDUSA – prachový senzor
  • IRAS – detektor ionizovaných častíc

Niektoré z prístrojov budú skombinované s environmentálnymi experimentami z modulu Pasteur, ktoré boli preradené z roveru do tohto stacionárneho modulu. Z energetického hľadiska a tiež vzhľadom k dlhej plánovanej životnosti sa javí nepraktické použitie solárnych článkov a pravdepodobne bude použitý RTG zdroj.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]