Explorer 23

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Explorer 23
Explorer-13.jpg
Prevádzkovateľ NASA
Iné názvy S-55C
Typ misie vedecká družica
Družica Zeme
Dátum štartu 6. november 1964
Nosná raketa Scout X-1
Kozmodróm Wallops Island LA-3
Trvanie misie 366 dní
Zánik 29. jún 1983
COSPAR 1964-074A (924)
Hmotnosť 134 kg
Elementy dráhy
Epocha 73-02-01.0
Inklinácia 51,95°
Apoapsida 865 km
Periapsida 451 km
Doba obehu 97,86 min

Explorer 23 bola vedecká družica NASA, zamerané na štúdium mikrometeoritov a ich účinkov na systémy umelých kozmických telies. Patrila do série S-55, kam patrili Explorer 13 a Explorer 16. Z tejto série išlo o posledné družicu.

Misia[upraviť | upraviť zdroj]

Štart sa konal 6. novembra 1964 na Wallops Island. Pomocou nosnej rakety Scout X-1 bol Explorer 23 umiestnený na obežnú dráhu s perigeom 451 km a apogeom 865 km. Družica pracovala po celú dobu svojej životnosti. Spojenie bolo oficiálne ukončené v novembri 1965. Dráha družice postupne klesala až 29. júna 1983 vstúpila do atmosféry a zanikla.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukcia bola takmer zhodná s ostatnými Explorermi série S-55. Telo družice bolo tvorené posledným stupňom rakety Scout okolo ktorého boli umiestnené detektory a prístrojové vybavenie. Celková dĺžka bola 2,34 metra, bola teda dlhšia ako predchádzajúce Explorery S-55. Priemer však mala rovnaký, 0,61 metra. Elektrická energia bola dodávaná fotovoltaickými článkami. Po obvode bolo umiestnených niekoľko sád detektorov mikrometeoritov. Družica bola osadená takmer rovnakými detektormi ako predchádzajúce družice S-55 (pozri Explorer 13#Popis). Navyše tu boli umiestnené dva kondenzátorové detektory. Účelom týchto detektorov bolo stanoviť, či má kozmické žiarenie nejaký vplyv na kondenzátory v elektrických obvodoch ostatných detektorov. V laboratórnych podmienkach sa zistilo, že sa elektróny z kozmického žiarenia môžu zhromažďovať v kondenzátoroch a vytvárať tak falošné impulzy. Počas činnosti družice boli zaznamenané dve vybitia jedného z kondenzátorov, druhý sa nevybil ani raz. Z týchto výsledkov bolo usúdené, že kozmické žiarenie má zanedbateľný vplyv na činnosť ostatných detektorov.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]


Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]