Explorer 23 bola vedecká družica NASA, zamerané na štúdium mikrometeoritov a ich účinkov na systémy umelých kozmických telies. Patrila do série S-55, kam patrili Explorer 13 a Explorer 16. Z tejto série išlo o posledné družicu.
Štart sa konal 6. novembra 1964 na Wallops Island. Pomocou nosnej rakety Scout X-1 bol Explorer 23 umiestnený na obežnú dráhu s perigeom 451 km a apogeom 865 km. Družica pracovala po celú dobu svojej životnosti. Spojenie bolo oficiálne ukončené v novembri 1965. Dráha družice postupne klesala až 29. júna 1983 vstúpila do atmosféry a zanikla.
Konštrukcia bola takmer zhodná s ostatnými Explorermi série S-55. Telo družice bolo tvorené posledným stupňom rakety Scout okolo ktorého boli umiestnené detektory a prístrojové vybavenie. Celková dĺžka bola 2,34 metra, bola teda dlhšia ako predchádzajúce Explorery S-55. Priemer však mala rovnaký, 0,61 metra. Elektrická energia bola dodávaná fotovoltaickými článkami. Po obvode bolo umiestnených niekoľko sád detektorov mikrometeoritov. Družica bola osadená takmer rovnakými detektormi ako predchádzajúce družice S-55 (pozri Explorer 13#Popis). Navyše tu boli umiestnené dva kondenzátorové detektory. Účelom týchto detektorov bolo stanoviť, či má kozmické žiarenie nejaký vplyv na kondenzátory v elektrických obvodoch ostatných detektorov. V laboratórnych podmienkach sa zistilo, že sa elektróny z kozmického žiarenia môžu zhromažďovať v kondenzátoroch a vytvárať tak falošné impulzy. Počas činnosti družice boli zaznamenané dve vybitia jedného z kondenzátorov, druhý sa nevybil ani raz. Z týchto výsledkov bolo usúdené, že kozmické žiarenie má zanedbateľný vplyv na činnosť ostatných detektorov.
Externé odkazy [upraviť]
|
|
|
| 1958 – 1959 |
|
|
| 1960 – 1969 |
|
|
| 1970 – 1979 |
|
|
| 1980 – 1989 |
|
|
| 1990 – 1999 |
|
|
| 2000 – 2009 |
|
|
| Plánované |
|
|
