Explorer 2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Explorer 2
Prevádzkovateľ Armáda Spojených štátov
Hlavní dodávatelia Army Ballistic Missile Agency
JPL
Typ misie vedecká družica
Dátum štartu 5. marec 1958, 18:28 UTC
Nosná raketa Juno I
Kozmodróm LC-26A Cape Canaveral Air Force Station
Zánik 5. marec 1958
Hmotnosť 14,52 kg[1]

Explorer 2 (EXPLR2) bolo neúspešné zopakovanie misie Explorer 1. Družici sa kvôli zlyhaniu zapálenia štvrtého stupňa nosnej rakety nepodarilo opustiť atmosféru Zeme.[2] Explorer 2 odštartoval z Mysu Canaveral na Floride 5. marca 1958 o 18:28 UTC. Nosnou raketou bola Juno I, ktorá vznikla z Jupiteru-C. Projekt Jupiter-C bol vyvinutý v roku 1954 a bol zrušený v roku 1955, keď bol nahradený programom Vanguard.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Nosná raketa sondy

Explorer 2 bol vybavený Geigerovým-Müllerovým počítačom na zisťovanie kozmického žiarenia. Po družici Explorer 3 bolo usúdené, že pôvodný Geigerov-Müllerov počítač sa nasýtil žiarenia z pásu nabitých častíc uväznených magnetickým poľom Zeme (pozri: Van Allenove radiačné pásy). Explorer 2 bol tiež vybavený citlivými mikrofónmi pre detekciu mikrometeoritov, odporovými detektormi, merajúcimi eróziu materiálu pôsobením dopadu mikrometeoritov a teplomermi na meranie vonkajšej a vnútornej teploty.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Explorer 2 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  1. Data Sheet - Explorer Information [online]. Department of Astronautics, National Air and Space Museum, Smithsonian Institution, 2008-02-02. Dostupné online.
  2. Mission and Spacecraft Library - Explorer Program [online]. Jet Propulsion Laboratory, [cit. 2008-02-02]. Dostupné online.