Explorer 1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Explorer 1
Explorer1.jpg
Prevádzkovateľ Armáda Spojených štátov
Hlavní dodávatelia Army Ballistic Missile Agency
JPL
Typ misie vedecká družica
Družica Zeme
Počet obehov ~56 000
Dátum štartu 1. február 1958, 03:48 UTC
Nosná raketa Juno I
Kozmodróm LC-26A Cape Canaveral Air Force Station
Trvanie misie 111 dní
Zánik 31. marec 1970
COSPAR 1958-001A (4)
Hmotnosť 13,9703 kg
Elementy dráhy
Epocha 58-02-01.2
Veľká polos 7 832,2 km
Excentricita 0,139849
Inklinácia 33,24°
Apoapsida 2 548 km
Periapsida 356 km
Doba obehu 114,8 minút

Explorer 1 (oficiálne Satellite 1958 Alpha) bola prvá družica vypustená Spojenými štátmi. Štart sa uskutočnil 31. januára 1958 o 3:48 UTC zo štartovacieho komplexu LC-26A Cape Canaveral Air Force Station na Floride. Nosnou raketou bola Juno I, ktorá bola vyvinutá zo suborbitálnej rakety Jupiter-C. Tesne pred ním, 4. októbra 1957, bola vypustená sovietska družica Sputnik 1 a 3. novembra 1957 družica Sputnik 2.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorcovia Explorera 1 držiaci model sondy

Hlavným vedeckým prístrojom na Exploreri 1 bol detektor kozmického žiarenia tzv. Geigerov-Müllerov počítač navrhnutý na meranie radiácie na obežnej dráhe Zeme. Tento experiment vedený doktorom James Van Allen z Univerzity v Iove odhalil oveľa menšie množstvo kozmického žiarenia ako sa očakávalo. Van Allen si myslel, že prístroj sa mohol nasýtiť veľmi silnou radiáciou z pásu nabitých častíc zachytených magnetickým poľom Zeme. Existencia týchto radiačných pásov bola potvrdená iným americkým satelitom vypusteným o dva mesiace neskôr, a podľa ich objaviteľa boli pomenované ako Van Allenove pásy.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Explorer 1 krúžil okolo Zeme na elipsovitej obežnej dráhe, v najbližšom bode bol vzdialený 354 km (220 míľ) a v najvzdialenejšom 2515 km (1563 míľ). Jeden oblet mu trval 114,8 minúty a za deň spravil 12,54 obletov. Satelit bol 203 cm dlhý (80) a 15,9 cm široký (6,25) v priemere a vážil 14 kg (30,8 libier). Explorer 1 uskutočnil svoje prvé vysielanie 23. mája 1958. Po viac ako 58000 obletoch 31. mája 1970 vstúpil do atmosféry a zhorel.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Prierez sondou Explorer 1

Družica bola vybavená detektorom kozmického žiarenia, vnútorným tepelným senzorom, troma vonkajšími tepelnými senzormi, nosovým kúžeľovitým tepelným senzorom, mikrometeoritovým nárazovým mikrofónom a prstencom prístrojov mikrometeoritového poškodenia. Informácie z týchto prístrojov boli posielané na Zem 60-miliwatovým vysielačom pracujúcim na 108,03 MHz a 10-miliwatovým vysielačom pracujúcim na 108,00 MHz. Vysielacie antény boli zložené z dvoch laminátových spojených antén v tele satelita a štyroch ohybných výhonkov, ktoré tvorili ohybnú anténu. Otáčanie satelita okolo svojej dlhej osi udržovalo tieto ohybné výhonky natiahnuté. Vonkajší povrch prístrojovej časti bol natretý striedalo pásmi bielej a tmavozelenej, čo satelitu poskytovalo pasívnu kontrolu teploty. Proporcie svetlých a tmavých pasov boli použité na základe štúdií o intervaloch striedania svetla a tmy založených na štartovacom čase, trajektórii, obežnej dráhe a náklone. Elektrický pohon bol zabezpečený nikel-kadmiovými batériami, ktoré tvorili približne 40 % užitočnej hmotnosti družice. Tieto batérie zabezpečovali energiu pre vysokoprúdový vysielač 31 dní a pre nízkoprúdový vysielač 105 dní.

Štart rakety Jupiter C s Explorerom 1 na palube

Mutlimédia[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]