Explorer 33

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Explorer 33
IMP-D.jpg
Prevádzkovateľ NASA
Iné názvy IMP-D (Interplanetary Monitoring Platform)
AIMP-1 (Anchored Interplanetary Monitoring Platform)
Typ misie vedecká družica
Družica Zeme (plánovaná Mesiaca)
Dátum štartu 1. júl 1966
Nosná raketa Delta 3E
Kozmodróm Cape Canaveral LC-17B
Trvanie misie 5 rokov a 82 dní
COSPAR 1966-058A (2258)
Hmotnosť 104,5 kg
Elementy dráhy
Epocha 71-07-01.0
Inklinácia 24,35°
Apoapsida 480 763 km
Periapsida 265 680 km
Doba obehu 38 792 min

Explorer 33 bola vedecká družica, vyslaná agentúrou NASA v roku 1966. V katalógu COSPAR dostala označenie 1966-058A. Pôvodne mala byť umiestnená na obežnej dráhe okolo Mesiaca, ale kvôli chybe danej dráhy nedosiahla. Niektoré merania bola aj napriek tomu zrealizovala.

Úloha misie[upraviť | upraviť zdroj]

Explorer 33

Družica z USA mala vykonať na obežnej dráhe Mesiaca komplexný výskum slnečného vetra, medziplanetárnych magnetických polí a ich interakcií s Mesiacom a atmosférou Zeme. Toto mala vykonať ďaleko od rušivých vplyvov Zeme. Výsledky meraní boli dôležité aj kvôli nadchádzajúcim letom amerických kozmonautov na Mesiac a bolo potrebné vedieť, aké vplyvy môže mať vesmírny priestor medzi Zemou a Mesiacom na ich zdravie a výkonnosť.

Základné údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento typ družíc patril medzi vedecké typu IMP (Interplanetary Monitoring Platform). Jej váha bola 104,5 kg. Označenie Lunar Orbiter mala kvôli zvolenej orbite okolo Mesiaca, označenie Explorer bolo prideľované programu vedeckých satelitov v USA. Ďalšie známe družice a úspešnejšie z tejto série sú Explorer 35 a Explorer 49.

Priebeh misie[upraviť | upraviť zdroj]

Sonda s raketou odštartovala 1. júla 1966 z kozmodrómu Eastern Test Range na Floride s pomocou nosnej rakety Delta DSV 3E1. Obežnú dráhu okolo Mesiaca sa nepodarilo dosiahnuť a družica zostala na veľmi pretiahnutej eliptickej dráhe okolo Zeme. Zlyhanie spôsobil druhý stupeň nosnej rakety, ktorého ťah udelil družici príliš veľké zrýchlenie a spätné motory na tuhé palivo, ktorými bola družica vybavená, nedokázali družicu spomaliť a naviesť na požadovanú dráhu.

Aj cez tento neúspech boli vykonaná plánované merania a misia tak nebola úplne neúspešná. Z pôvodne plánovaných merania bola vykonané tieto: merania slnečného vetra, výskum medziplanetárnej plazmy a mapovanie röntgenového žiarenia Slnka. Tieto dáta pomohla objasniť vzťahy medzi zemským magnetickým poľom a rýchlosťou slnečného vetra v blízkosti Zeme. Známy vedec James Van Allen študoval, pomocou detektorov protónov a elektrónov na Exploreri 33, aktivitu nabitých častíc a röntgenových lúčov v okolitom priestore. Činnosť družice bola ukončená 21. septembra 1971.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]


Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LÁLA, Petr; VÍTEK, Antonín. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982. (po česky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]