Fanariot
Fanarioti (po grécky: Φαναριώτες - Fanariotes, po rumunsky: Fanarioţi, po bulharsky:Фaнариоти - Fanarioti) sú:
- a) grécki obyvatelia Fanaru (prípadne celého Konštantínopolu/Istanbulu)
- b) všetci Gréci v službách Osmanskej ríše (pôvodne najmä šľachtici z Fanaru)
Fanarioti vo význame b boli vplyvná grécka diaspora, vrátane helénizovaných Rumunov a Albáncov. Ich centrom sa stala vtedajšia prominentná konštantínopolská štvrť Fanar (slovensky: maják), kde mal svoje sídlo aj ekumenický patriarcha.
Fanarioti sa už od 17. storočia postupne presadzovali v štátnej správe Osmanskej ríše, najviac vo Valašsku a Moldavsku, kde zastávali významné úrady. Väčšina z nich stála v opozícii voči gréckemu povstaniu, ktoré prepuklo v 20. rokoch 19. storočia. Dôvodom tohto postoja bol strach zo zhoršenia postavenia gréckeho živlu v rámci Osmanskej ríše. Napriek tomu sa hlavne mladší členovia Fanariotov k tomuto povstaniu aktívne pripojili a v rámci tajného spolku Filiki Eteria sa zúčastnili aj jeho prípravy (napr. Alexandros a Demetrius Ypsilanti).
Priezviská hlavných fanariotských rodov:
- Argyropoulos
- Callimach (Călmaşu), pôvodne bojarský rod z Moldavska
- Cantacuzino
- Caradjas (Caragea)
- Ghikas (Ghica, Ghyka či Ghika)
- Kavadas (Kavvadas)
- Manos
- Mavrocordatos (Mavrocordat)
- Mavrogenes (Mavrogheni)
- Mourousis (Moruzi)
- Musurus
- Racovitza (Racoviţă), valašský šľachtický rod
- Rosettis (Ruset či Russeti)
- Soutzos (Suţu či Sutzu)
- Ypsilantis (Ipsilanti)
- Vacarescu
Literatúra [upraviť]
- PEČENKA, Marek; LUŇÁK, Petr. Encyklopedie moderní historie. 2. vyd. Praha : Libri, 1998. 631 s. ISBN 80-85983-46-X. S. 135.
Externé odkazy [upraviť]
Zdroj [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fanarioti na českej Wikipédii.
