Ferenc Mádl

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ferenc Mádl

Ferenc Mádl (* 29. január 1931, Bánd, Vesprémska župa, Maďarsko - † 29. máj 2011, Budapešť ) bol maďarský politik, univerzitný profesor práva a bývalý minister školstva. V rokoch 20002005 bol druhým prezidentom Maďarska.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1955 získal diplom na Fakulte politiky a práva na Univerite Eotvos Loránd. V rokoch 19611963 študoval na fakulte komparatívneho práva na Univerzite v Štrasburgu. V roku 1964 bol ocenený akademickým titulom ,,kandidát politických a právnych vied“, a v roku 1974 prijal doktorantský titul na základe jeho dizertačnej práce: „ Obchodná spoločnosť a ekonomická súťaž v práve Európskej ekonomickej integrácie“. V roku 1987 bol zvolený za čestného člena Maďarskej akadémie vied, a neskôr v roku 1993 sa stal plnohodnotným členom MAV. Vo svojich vedeckých aktivitách sa venoval najmä záležitostiam okolo občianskeho práva, súkromného medzinárodného práva a najzávažnejším právnym problémom súvisiacimi s medzinárodnými ekonomickými vzťahmi a taktiež Európskym právom. Taktiež v rokoch 1984 až 1990 bol tajomníkom pre Vedecký oprávňovacý výbor a od roku 1985 sa stal členom Harvardskej akadémie pre medzinárodné obchodné právo. V roku 1988 sa stáva členom riadiaceho výboru Rímskej medzinárodnej inštitúcie zjednocujúceho súkromného práva známej ako UNIDROIT. V roku 1989 bol vymenovaný za hlavného sudcu vo Washingtone na medzinárodnom súde pre štátnych a zahraničných investorov. Okrem tohto postu zastával aj pozíciu asistenta pri vydávaní niekoľkých vedeckých žurnálov a práce vo vedeckých organizáciách, taktiež je členom niekoľkých medzinárodných akadémii. Prednášal na mnohých zahraničných univerzitách ako hosťovský profesor a je autorom mnohých kníh a štúdií.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 19561971 pracoval ako politický a právny spravodajca v hlavnej kancelárii Maďarskej akadémie vied. Od roku 1971 vyučoval ako docent na Maďarskej akadémii vied v oddelení Občianskeho práva, neskôr od roku 1973 pokračoval ako univerzitný konzultant. Medzitým, v rokoch 19721980 bol členom personálu na Maďarskom akademickom inštitúte pre Politiku a Právo a od roku 1978 do 1985 si udržal post riaditeľa Inštitútu vied občianskeho práva. Bol taktiež riaditeľom Fakulty súkromného medzinárodného práva na budapeštianskej univerzite vied. Je nezávislým politikom, teda nie je členom žiadnej politickej strany. Prevzal pozíciu v politickom živote pri prechode na demokratický režim v roku 1989. Od 23. mája 1990 do 22. februára 1993 bol ako minister bez portfólia vo vláde Józsefa Antalla, poverený pre dohľad nad Maďarskou akadémiou vied. Asistoval pri vytváraní vládnych vedeckých cieľov, ako aj pri bližšom dohliadaní na dodržiavanie daných úloh. Na základe oddelených komisií reprezentoval vládu, teda premiéra v otázkach týkajúcich sa medzinárodných inštitúcií. Spolupracoval s ministrom spravodlivosti v zahraničných záležitostiach a medzinárodných ekonomických vzťahoch a realizácii stanovených úloh. Od roku 1991 si takisto plnil svoje záväzky ako vládny splnomocnenec v vo výstavbe hydroelektrárne a vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros. Na úrade vlády, ku koncu roka 1992 sa pod jeho predsedníctvom vytvoril výbor pre vyskúmanie tých umeleckých prác, ktoré boli ilegálne ukradnuté z Maďarska do Sovietskeho zväzu počas a po 2. svetovej vojne, s cieľom úspešného navrátenia týchto umeleckých diel späť do Maďarska. 1. augusta 1990 prevzal post predsedu výboru pre Úrad štátneho majetku, od 1992 tento post vykonával s vládnymi právomocami. V rovnakom čase sa stal aj predsedom Dozornej bankovej rady, túto pozíciu zastával do februára 1993. Taktiež vykonával funkciu hlavného úradu pre dohľad a kontrolu Maďarskej akadémie vied a Národného vedeckého výskumného a finančného ústavu. V auguste 1990 bol menovaný za predsedu vládnej politickej rady pre vedu a v rokoch 1992 až 1993 viedol politický kabinet pre ľudské zdroje. V období medzi 22. februárom 1993 až 15. júlom 1994 bol ministrom rezortu kultúry a vzdelávania. Medzi februárom a júlom 1994 bol predsedom Výboru vysokého školstva, vedy a vzdelávania. A taktiež v roku 1994 bol menovaný na čelo Národného kultúrneho fondu. Stál ako kandidát opozičnej strany MDF-KDNP-Fidesz vo voľbách na prezidenta roku 1995. Od roku 1996 bol predsedom Maďarskej asociácie pre kooperáciu občianskeho práva. Od roku 1999 bol členom vedeckého poradného orgánu vo vláde Viktora Orbána. 15. marca 1999 bol ocenený Széchenyiho cenou za jeho medzinárodné vedecké úspechy v oblasti európskeho práva, súkromného medzinárodného práva a medzinárodného obchodného práva, taktiež aj za jeho vysokoškolské a vedecké organizačné úsilie. V septembri toho istého roku bol ocenený aj Francúzskym rádom Légion d honneur. 3. mája 2000 bol nominovaný stranou Fidesz a stranou FKGP na pozíciu prezidenta republiky a túto nomináciu následne prijal. Národné zhromaždenia Maďarska zvolilo Ferenca Mádla 6. júna 2000 za prezidenta Maďarskej republiky. 4. augusta 2000 bol Ferenc Mádl inaugurovaný za prezidenta republiky. Svoju funkciu vykonával podľa ústavy 5 rokov. Jeho obdobie vykonávania skončilo v roku 2005 a rozhodol sa že v ďalšom volebnom období už kandidovať za prezidenta nebude. 8. novembra 2002 bol ocenený zlatou medailou Európskou nadáciou Jeana Monneta, za jeho angažovanosť pre mier, pokoj, právo a solidaritu v Európe. Jeho predchodcom bol prezident Árpád Göncz, jeho následníkom bol zasa László Sólyom.

Bol ženatý, jeho manželka sa volá Dalma Némethy, majú jedného syna a tri vnúčatá.