Frida Kahlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Frida Kahlo

Frida Kahlo, narodená ako Magdalena Carmen Frida Kahlo y Calderón (* 6. júl 1907, Coyoacán, Mexiko – † 13. júl, 1954) bola mexická maliarka začiatku 20. storočia. Bola ženou maliara Diega Riveru a milenkou komunistického revolucionára Leva Trockého.

Je predstaviteľkou surrealizmu. K maľovaniu ju priviedla nešťastná nehoda - v 18 rokoch išla v autobuse, do ktorého narazila električka. Následne zostala na lôžku a z nudy začala maľovať. S následkami nehody sa vyrovnávala celý život. Zo začiatku ju ovplyvnil kubizmus. Zanechala po sebe viac ako 200 obrazov, najmä autoportréty.

V roku 2002 natočila americká režisérka Julie Taymorová biografický film v americko-mexickej koprodukcii s názvom Frida, v hlavnej úlohe so Salmou Hayekovou.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Celým menom Magdaléna Carmen Frida Kahlo Calderón. Tvrdila, že sa narodila 7. júla 1910, avšak jej skutočný dátum narodenia je 6. júl 1907. Narodila sa v mexickom Coyoacáne.

Bola treťou zo štyroch dcér z manželstva Matildy Calderón a Guillerma Kahla. V šiestich rokoch ochorela na detskú obrnu a následne jej rapídne schudla pravá noha. Frida tento defekt skrývala už odmalička pod dlhé nohavice a neskôr za tradičné dlhé mexické sukne. Jej otec, profesionálny fotograf, ju naučil používať fotoaparát, pozorovať a prikrášľovať čo bolo potrebné pre jej obrazy. V roku 1922 sa zapísala do štátnej školy. Zaujímali ju prírodné vedy, biológia a anatómia a želala si byť lekárkou. V škole bola členkou skupiny prezývanej „Los cachuchas“ (čítaj kačučas). Bolo ich možno spoznať podľa typickej čiapky. Bola to skupina zaujatá literatúrou a sociálne-národnými myšlienkami. Z jej radov neskôr vystúpili viacerí lídri mexickej ľavice. Frida a jej priateľ Alejandro Gómez Arias utrpeli v roku 1925 nehodu, keď cestovali v autobuse, ktorý sa zrazil s električkou. Následne Frida prežila tri mesiace v posteli a zistili jej zlomený stavec, kvôli ktorému sa nevyhla noseniu korzetu počas 9 mesiacov. Keďže musela tráviť celé dni v posteli takmer bez možnosti pohybu, začala maľovať. Na posteľ jej namontovali podstavec, ktorý jej dovoľoval maľovať opretej, keďže jej pohyby boli obmedzené. Prvý obraz bol portrét jej priateľky Cristiny. Neskôr mala blízko seba zrkadlo a mohla sa vidieť. Tak začala kresliť autoportréty. Neskôr povedala: „Kreslím sama seba preto, lebo trávim veľa času sama a pretože som motív, ktorý najlepšie poznám.“

Najskôr bola realistkou - portréty priateľov a rodinných príslušníkov, kvetov. Neskôr, ako možnosť vyrovnať sa s intenzívnymi pocitmi zo svojho zničeného tela, kreslila stále viac autoportréty kombinované so snom. Niekedy až brutálnym. Časť jej tvorby sa tiež dá zaradiť k surrealizmu.

V roku 1929 uzavrela manželstvo s Diegom Riverom, ktorý bol tiež maliarom. Prežili búrlivý vzťah a v roku 1940 sa rozviedli. Avšak o rok neskôr už boli opäť spolu. Bola milenkou Leva Trockého. Stala sa učiteľkou kreslenia na škole výtvarného umenia a členkou seminára mexického umenia. V roku 1938 usporiadala svoju prvú vlastnú výstavu v Galérií Juliena Levyho v New Yorku. Niektoré z jej prác boli pripojené k mexickej výstave v roku 1939 v galérii Renou et Colle de Paris. Spolupracovala na Medzinárodnej výstave surrealizmu organizovanej v roku 1940 v galérii moderného umenia v hlavnom meste Mexika.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]