Garnetová hviezda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Garnetová hviezda

Pohľad na Erakis a okolitú hmlovinu
Pozorovacie dáta
Epocha 2000,0
Súhvezdie Cefeus
Rektascenzia 21h 43m 48s
Deklinácia 58° 49′ 32″Súradnice: Hviezdna mapa 21h 43m 48s; 58° 49′ 32″
Zdanlivá magnitúda (V) 4,23
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ M2Ia
U-B farebný index ?
B-V farebný index ?
R-I farebný index -
Typ premennosti polopravidelná premenná
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv)19 km/s
Vlastný pohyb (μ) RA: +5,24 mas/r
Dek.: -2,88 mas/r
Paralaxa (π)0.620 ± 0.62 mas
Vzdialenosťpribližne 5000 ly
(približne 2000 pc)
Absolútna magnitúda (MV)~−6,70
Iné označenia
Mí Cephei, SAO 33693, GSC 3979:1616, HIP 107259, PPM 39787, HD 206936,
B+58 2316

Garnetová hviezda, Granátová hviezda alebo Erakis (μ Cep/μ Cephei/Mí Cephei) je premenná hviezda v súhvezdí Cefeus. Pomenovanie Garnetová hviezda zaviedol William Herschel kvôli jej farbe - jej spektrálny typ je M2, preto je výrazne červená. Jej zdanlivá hviezdna veľkosť je 4,1 magnitúd.

Patrí medzi najjasnejšie polopravidelné premenné hviezdy. Mení svoju jasnosť medzi 3,6 a 5,1 mag v prekladajúcich sa periódach 730 dní, 900 dní a 13,5 rokov. Jej červená farba sťažuje porovnávanie jasnosti tohto červeného nadobra s jasnosťou iných hviezd. Jej svietivosť sa dá porovnať so svietivosťou 50 000 Sĺnk a je dokonca žiarivejšia ako Betelgeuze z Orióna, je ale v porovnaní s Betelgeuze sa nachádza omnoho ďalej. Povrchová teplota Garnetovej hviezdy dosahuje iba 3500 K a jej priemer je 70-krát väčší ako priemer Slnka. Je vzdialená od Slnka 5 260 svetelných rokov a približuje sa k nám rýchlosťou 19 km/s.

Erakis dala meno zvláštnej skupine nepravidelných premenných hviezd, tzv. premenných hviezd typu mí Cephei. Sú to červené obry a nadobry, ktoré menia svoju jasnosť v dôsledku pulzovania. Toto pulzovanie je však na rozdiel od delta-cefeíd nepravidelné, alebo polopravidelné. Kolísanie jasnosti týchto hviezd nebýva príliš výrazné a dosahuje spravidla iba pol magnitúdy. V tomto je Erakis výnimkou.

Hviezdu obklopuje emisná hmlovina IC 1396, ktorej zdanlivý priemer je desaťkrát väčší ako priemer Mesiaca v splne. Hmlovina má celkovú magnitúdu 3,0 ale je roztiahnutá na takej veľkej ploche, že voľným okom nemáme šancu ju vidieť.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Cefeus, s. 58.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]