Gibonorodé

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gibonorodé
Gibon lar
Gibon lar
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Rad (ordo) Primáty Primates
Podrad (subordo) Celistvonosoblížne Haplorhini
Nadčeľaď (superfamilia) Hominoidovce Hominoidea
Čeľaď (familia) Gibonovité Hylobatidae
Podčeľaď (subfamilia) Gibonorodé Hylobatinae
Vedecký názov
Hylobatinae
?, ?
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Gibonorodé alebo malé ľudoopice (Hylobatinae) je podčeľaď z čeľade gibonovité z radu primáty. Obsahuje jediný rod : gibon.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujúce druhy sa väčšinou považujú za súčasť jedného rodu gibon (Hylobates), ale podľa niektorých autorov za štyri separátne rody, príp. „podrody“, Nomascus, Symphalangus (po slovensky siamangy), Bunopithecus a Hylobastes (v užšom zmysle). Prvé tri tieto (pod)rody sú dole vyznačené hrubým písmom, ostatné druhy tvoria spomínaný (pod)rod Hylobastes v užšom zmysle:

Členenie je do určitej miery sporné v tom zmysle, že sa niektoré druhy považujú za poddruhy iných druhov.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes žijú v juhovýchodnej Ázii (Zadná India) a Malajzii (Sundské ostrovy), v pleistocéne žili tam, kde dnes, a navyše v Číne, Vietname, Laose, Indonézii a inde.

Obývajú daždové a horské lesy až do výšky 2 000 m n. m.

Najbežnejší je gibon lar (na obrázku) so svetlými končatinami. Najväčší je gibon siamang, najhlučnejší je gibon hulok.

Všetky gibony sú ohrozené vyhynutím v dôsledku odlesňovania a prenasledovania ľudmi.Medzi najohrozenejšie druhy patrí napr. gibon čiapočkový (výskyt:juhovýchodné Thajsko, Kambodža) a gibon striebristý (výskyt: Jáva).

Telesné charakteristiky[upraviť | upraviť zdroj]

Telesné znaky súvisia so značnou špecializáciou na kolísavý pohyb (rúčkovanie po stromoch visiac z konára) po korunách stromov (tzv. brachiácia). Šetria energiu a udržujú hybnosť tým, že ich telo funguje ako kyvadlo. Sú to stromové druhy, celý život strávia na stromoch zavesení na dlhých rukách; na zemi sa pohybujú zriedka. Väčšinu dňa trávia hľadaním a jedením potravy (plody a kvety). V noci sa pohybujú zriedka, spia na konároch alebo vidliciach.

Gibonorodé sú:

  • malé opice s charakteristicky vyvinutými, veľmi dlhými rukami, dlhými úzkymi dlaňami (pozri aj gibonovité)
  • najmenšie žijúce ľudoopice
  • na rozdiel od ľudoopíc mejú dobre vyvinuté sedacie mozole
  • ruky im slúžia len na zavesenie, kým nohy slúžia na chytanie čohokoľvek
  • nemajú chvost (podobne ako ostatné ľudoopice)
  • majú schopnosť priestorového videnia (podobne ako ostatné primáty), čo im pomáha pri skákaní medzi stromami
  • srsť je podľa druhu žltohnedá až sivá či čierna
  • ozývajú sa prenikavým vreskotom, najhlučnejším je gibon hulok, ktorý podľa silného volania aj dostal meno

Čísla:

  • výška: max. 1 meter, spravidla 45 – 65 cm
  • hmotnosť: 3 – 11 kg, spravidla 5 – 9 kg (11 kg dosahuje len gibon siamang)
  • premerný vek: 25 – 30 rokov, v zoologických záhradách viac

Sociálna štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Žijú v skupinách („rodinách“) pozostávajúcich zo samca, samice a mláďat rôzneho veku (často aj 3-4), ktoré zostávajú v skupine, až kým nedospejú. Kedysi sa myslelo, že gibony sú monogamné, v skutočnosti uzatvárajú viacero zväzkov alebo sú polygamné. O mláďatá sa obaja rodičia obetavo starajú. Mláďatá sa ovinú matke okolo pása, keď sa šplhá po stromoch.

Približne 15 minút denne venujú partneri vzájomnému čisteniu srsti.

Samec a samica majú svoje „teritórium“ v korunách stromov a vyznačujú ho v niektoré rána hlasitým spevom alebo tiež duetom, v ktorom hrá hlavnú úlohu samička a samec ju v prestávkach doplňuje kratšími a menej spevnými úsekmi melódie. Tento duet slúži aj na utuženie partnerského vzťahu. Ak jeden pár začne, ostatné páry v lese sa reťazovito pripájajú, aby aj oni oznámili, kde leží ich „teritórium“.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie rozmnožovania trvá celý rok. Samice sú gravidné približne 7 - 8 mesiacov (208 - 235 dní), pričom intervaly pôrodov trvajú 2 až 3 roky. Rodí sa jedno mláďa, ktoré matka kojí asi 18 mesiacov a je od nej závislé dva roky. Pohlavná dospelosť mláďat nastáva podľa druhu v 6. - 9. roku. V tomto období začínajú byť agresívne, rodičia ich vyháňajú a zakladajú si vlastné páry.