Gustave Flaubert

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gustave Flaubert
Gustave Flaubert
francúzsky spisovateľ

Narodenie 12. december 1821
Rouenl, Francúzsko
Úmrtie 8. máj 1880 (58 rokov)
Rouenl, Francúzsko

Gustave Flaubert [güstav flobér] (* 12. december 1821 – † 8. máj 1880) bol francúzsky spisovateľ, predstaviteľ naturalizmu.

Študoval právo v Paríži, ale pre epileptické záchvaty školu nedokončil. Pretože bol finančne zabezpečený, mohol si dovoliť pracovať na vidieku a každé dielo niekoľkokrát prepracovávať.

Odmietal manželstvo ako prejav meštiactva, rovnako ako každodenné problémy. Žil samotárskym životom. Mal celoživotnú platonickú lásku (jeho poradkyňa), bola staršia o 11 rokov.

Svoju literárnu kariéru začal už na škole, na jeho prvú publikovanú práca sa v časopise Le Colibri objavila malá recenzia (1837)[1]. V dielach rozvíja realistickú tvorbu. Bol schopný vo filozofickej a psychologickej analýze – vynikal v nich.

Veľa cestoval – navštívil Taliansko, Tunisko a Blízky východ. Bol odsúdený za pohoršenie verejnej mravnosti. Zomrel vo svojom dome na mŕtvicu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:
  • Pani Bovaryová (Madame Bovary, 1857, po slovensky 1927) – podtitul: Mravy francúzskeho vidieka. Román, za ktorý bol odsúdený, neskôr začalo byť toto dielo uznávané ako vzor realistického románu, pôvodne vychádzal v časopisoch. Román stál Flauberta päť rokov tvrdej práce.[1]
Príbeh Emy Bovaryovej, ženy dedinského lekára, ktorá túži po niečom veľkom. To jej život v malom meste neumožňuje, a tak východisko hľadá v milostných pletkách. Ani tie ju však časom neuspokojujú, pretože túži po stále čerstvej láske, ktorá ani nie je v skutočnom živote možná. Pri prvom náraze s realitou, keď je konfrontovaná s dôsledkami svojích činov, situáciu nezvládne a spácha samovraždu. Vynikajúca psychológia postáv, do Emy (Bovaryovej) vložil Flaubert veľa zo seba.

pozn.: súčasne vzniká pojem bovarizmus = útek z reálneho sveta k iluzórnemu (literárny typ je paní Bovaryová).

  • Salambo (Salammbô, 1862, po slovensky 1941) – historický román zo starého Kartága. Vzbura žoldnierov proti Kartágu. Názov je odvodený podľa mena hlavnej hrdinky – dcéry hlavného veliteľa Kartagincov. Zamiluje sa do vodcu vzbúrencov. Opisuje prostredie, zaujímavé postavy, dávove scény a otrokárstvo. Je to štylisticky najlepší Flaubertov román.
  • Citová výchova (L’Éducation sentimentale, 1869, po slovensky 1951) – jedno z najpesimistickejších diel francúzskej prózy. Flaubertova politická spoveď. Popisuje udalosti okolo revolučného roku 1848. Hlavným hrdinom je muž (Frederic), ktorý sa zo študií dostává do skutočného života a postupne stráca svoju ilúzie. Prepadá sklamaniam. Ide o silný pesimistický obraz spoločnosti.
  • Pokušenie svätého Antona (La Tentation de Saint Antoine, 1874, po slovensky 1967)
  • Tri poviedky (Trois contes, 1877, po slovensky 1956)
  1. Prosté srdce
  2. Herodias
  3. Svätý Julián Pohostinný
  • Bouvard et Pécuchet (1881) – posledný, nedokončený satirický román. Je o dvoch vyslúžilých pisároch, ktorý dobu, počas dôchodku venujú usilovnému štúdiu. Nič sa im ale nedarí a vždy sa dočkajú iba výsmechu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Flaubert, Gustave. (2007). Encyclopædia Britannica

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

portrét od Eugèna Girauda
  • René Dumesnil, Gustave Flaubert: l'homme et l'oeuvre (1932) francúzska biografia
  • P. Spencer, Flaubert: A Biography (1952) anglická biografia

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]