Hórjúdži

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Buddhist Monuments in the Horyu-ji Area*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Horyu-ji10s3200.jpg
Hórjúdži
Štát Japonsko Japonsko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá i, ii, iv, vi
Identifikačné č. 660
Región** Ázia a Pacifik
História zápisu
Zápis 1993  (17. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Hórjúdži (jap: 法隆寺, „Chrám kvitnúceho práva“) je budhistický chrám v japonskom meste Ikaruga v prefektúre Nara. Jeho plné meno je Hórjú Gakumondži (法隆学問寺) čiže „Vzdelávací chrám kvitnúceho práva“, čo napovedá, že chrám slúži nielen ako kláštor, ale i ako seminár. V chrámovom komplexe sa nachádzajú jedny z najstarších drevených budov na svete.

Chrám bol pôvodne založený v roku 604 na príkaz princa Šótoku. Dokončený bol o tri roky neskôr a bol vtedy pomenovaný „Ikaruga-dera“ (斑鳩寺).
V roku 670 chrám zhorel a potom bol postupne obnovovaný až do začiatku 8. storočia. Neskôr sa stal hlavným náboženským centrom Hossó budhizmu.

Veľa z fresiek, sôch a ďalšej výzdoby vo vnútri chrámu, rovnako ako vlastná architektúra, vykazujú známky vply Číny, Korey a Indie.

Hórjúdži je jeden z najstarších budhistických chrámov v Japonsku. Pochádza z doby, kedy budhizmus bol pre Japoncov novým náboženstvom.

Japonská vláda udelila dvadsiatim budovám v chrámovom komplexe status „Národného pokladu“, alebo „Dôležitej kultúrnej pamiatky“. V roku 1993 bol chrám zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Hórjúdži sa delí na dve časti: starší Západný chrám (西院 Sai-in) a na Východný chrám (東院 Tó-in).

Západný chrám[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nandaimon (南大門, „Južná veľká brána“). Vchod do areálu z roku 1438.
  • Čúmon (中門, „Centrálna brána“). Brána z obdobia Asuka označuje vchod do vnútorného okrsku Kairó(回廊). Po stranách brány sú najstaršie japonské sochy ochrancov Kongo-rikiši.
  • Kindó (金堂, „Zlatá sieň“; tiež Kondó). S dátumom vzniku okolo roku 700 je údajne najstaršou drevenou stavbou na svete[1]. Je tiež známa svojimi mimoriadne cennými sochami a freskami (fresky boli vážne poškodené požiarom v roku 1949).[2] Stojí vo vnútri Kairó.
  • Godžútó (五重塔, „Päťposchodová pagoda“). Táto pagoda je najstaršia v Japonsku a slúžila za vzor všetkým ostatným. Tiež stojí vo vnútri Kairó.
  • Daikódó (大講堂, „Veľká vzdelávacia sieň“). Leží v severnej časti Kairó. Bola postavená v roku 990 a je jednou z najväčších budov v Hórjúdži.
  • Daihózóden (大宝蔵殿 „Veľká pokladnica“). Moderná budova so stálou chrámovou expozíciou.
  • Tódaimon (東大門, „Východná veľká brána“). Delí celý komplex na západnú a východnú časť.

Východný chrám[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jumedono (夢殿, „Pavilon snov“). Postavený v roku 739 na mieste budovy, kde žil princ Šótoku.

Ďalšie budovy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Chrám Čúgú-dži (中宮寺). Samostatný chrám pri severovýchodnom okraji komplexu. Pôvodne bol rezidenciou Šótokuovej matky. Je známy vďaka svojej soche boddhisattva Miroku (Budúci Budha).

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BOHÁČKOVÁ, Libuše; WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Vějíř a meč (Kapitoly z dějin japonské kultury). 1. vyd. Praha : Panorama, 1987. S. 308.
  2. BOHÁČKOVÁ, Libuše; WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Vějíř a meč (Kapitoly z dějin japonské kultury). 1. vyd. Praha : Panorama, 1987. S. 239.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hórjúdži na českej Wikipédii.