Hasiaci prístroj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hasiaci prístroj

Hasiaci prístroj je technický prístroj slúžiaci na hasenie požiaru, predovšetkým v počiatočnej fáze požiaru. Obsahuje len malé množstvo hasiva (od 2 až do 20 kg), ale existujú aj tzv. pojazdné hasiace prístroje na kolesách s hmotnosťou náplne viac ako 20 kg.

Snehové hasiace prístroje[upraviť | upraviť zdroj]

Snehový hasiaci prístroj

Princíp hasenia[upraviť | upraviť zdroj]

Tento typ hasiacich prístrojov používa techniku dusivého a chladiaceho efektu. Oxid uhličitý (CO2) je plyn bez farby a zápachu, dobre rozpustný vo vode. Má hustotu 1,9 kg.m-3, je teda ťažší ako vzduch. CO2 nie je toxický, ale koncentrácia väčšia ako 10%obj. je nebezpečná a koncentrácia nad 20%obj. môže spôsobiť aj smrť (zadusenie). CO2 vzniká pri každom požiari, ale koncentrácia málokedy presiahne hodnotu 1 - 2 %obj.

Oxid uhličitý sa dá ľahko skvapalniť (v tomto stave sa skladuje v tlakových nádobách pod tlakom až 16 MPa), pri vypúšťaní sa ochladzuje, pričom asi 20% sa mení na tuhú fázu, tzv. suchý ľad o teplote -78,5˚C. Suchý ľad (hovorovo, „sneh“) ak nie je vzduchotesne uzatvorený, veľmi rýchlo sublimuje - vzniká plynný CO2. Ostatných 80% sa mení priamo na plynnú fázu. Z 1 kg kvapalného oxidu uhličitého vznikne približne 500l plynného CO2. Hasiaca koncentrácia je asi 35%.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Snehové hasiace prístroje majú široké uplatnenie napr. na hasenie elektroniky, potravín, horľavých plynov, kvapalín aj tuhých látok a horiacich kovov. Je vhodný aj na hasenie elektrických zariadení pod el. prúdom. Nesmú sa ním však hasiť sypké látky, práškové horľaviny a horľavé alkalické kovy, tuhé látky typu dreva, textílií či uhlia.

Pri hasení hrozí akútne riziko omrzlín, kvôli nízkej teplote hasiacej zmesi.

Penové hasiace prístroje[upraviť | upraviť zdroj]

Penové hasiace prístroje obsahujú rôzne penidlá zmiešané s vodou.

Princíp hasenia[upraviť | upraviť zdroj]

Tento typ hasiacich prístrojov využíva techniku rýchleho schladenia horľavej látky vodou, a súčasné zamedzenie prístupu kyslíka pomocou peny (napr. oxid uhličitý).

Hasivo tvorí zmes penidla (napr. spracovaný oxid uhličitý) a voda.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Penové hasiace prístroje sú vhodné na hasenie rôznych pevných látok a horľavých kvapalín, neviažúcich molekuly vody. Nesmú sa ním však hasiť predmety pod vplyvom elektrického napätia (hasivo je kvôli vode vodivé), sodíka, horčíka, draslíka a jeho zliatin, ľahkých horľavých a alkalických termitov, karbidov vápníka a pod., pretože pri hasení vznikajú chemickou reakciou jedovaté plyny. Taktiež nie je vhodný na hasenie horľavých plynov a kvapalín viažúcich vodu.

Práškové hasiace prístroje[upraviť | upraviť zdroj]

Obsahujú veľmi jemný prášok.

Princíp hasenia[upraviť | upraviť zdroj]

Tento typ hasiaceho prístroja využíva fyzikálny efekt odobratia energie pri rozklade atómov prášku, čím sa odoberie z priestoru požiaru teplo potrebné na prípravu ďalšieho horľavého materiálu na horenie.

Práškový hasiaci prístroj obsahuje ako hasiacu látku uhličitan sodný a rôzne prímesi, rozptýlené na miniatúrne zrnká.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Práškové hasiace prístroje sú vhodné na hasenie všetkých typov požiarov - pevných, kvapalných, plynných a horľavých látok pod vplyvom elektrického napätia. Nesmú sa však s ním hasiť ľahké alkalické kovy a ich zliatiny, horľavé kovy a jemná mechanika či elektronika. Hasiaci prášok sa však ťažko odstraňuje napr. z elektronických zariadení.

Vodné hasiace prístroje[upraviť | upraviť zdroj]

Jednoduché hasiace prístroje, obsahujúce vodu a niektoré hasiace prímesi.

Princíp hasenia[upraviť | upraviť zdroj]

Tento typ hasiaceho prístroja využíva jednoduchý hasiaci princíp - hasenie vodou, čiže rýchle schladenie.

Vodný hasiaci prístroj obsahuje ako hasiacu látku vodu a príp. niektoré hasiace prímesi k zvýšeniu účinnosti.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné hasiace prístroje sú vhodné na hasenie väčšiny typov požiarov, kde postačuje uhasenie prúdom vody. Nesmú sa s ním však hasiť predmety pod vplyvom elektrického napätia, ľahkých a horľavých alkalických kovov a ich zliatin, horľavé plyny a látky prudko reagujúce s vodou.

Halotrónové hasiace prístroje[upraviť | upraviť zdroj]

Halotrónové hasiace prístroje nahradili, v súčasnosti už nevyrábané, halónové hasiace prístroje, ktoré boli vylúčené pre poškodzovanie životného prostredia.

Princíp hasenia[upraviť | upraviť zdroj]

Tento typ hasiacich prístrojov pomáha zdolať požiar hlavne chemickým mechanizmom hasenia, keďže hasivo (hexafluoropropán) účinne ničí radikály horľaviny. Majú však aj významný fyzikálny účinok - chladiaci a dusivý efekt.

Halotrónový hasiaci prístroj obsahuje ako hasiacu látku chemikáliu hexafluoropropán.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Halotrónové hasiace prístroje tiež škodia prírode (ich potenciál globálneho otepľovania je 9810) , ale nevytvárajú zvyškové usadeniny a nespôsobujú koróziu, kvôli čomu sú vhodné na hasenie jemnej mechaniky, umeleckých diel, laborátornej techniky, elektroniky a pod. Hasivo je nevodivé, takže je možné s nimi hasiť aj predmety pod elektrickým napätím. Neodporúčajú sa však používať na hasenie v uzavretých priestoroch bez vetrania, pretože aktívna látka sa teplom rozkladá na zdraviu škodlivé látky.

Využitie hasiacich prístrojov[upraviť | upraviť zdroj]

Hasenie pomocou hasiaceho prístroja

Hasiace prístroje sa využívajú k základnej požiarnej prevencii domácností, firiem, podnikov, úradov a rôznych budov, objektov či vozidiel. Vo svojej výbave ho majú aj hasiči, ktorým slúži k rýchlemu uhaseniu požiaru napr. pri autonehodách. V súčasnosti sa však viac používajú tzv. hasiace spreje, najmä pre svoju nízku hmotnosť a praktické rozmery (napr. vo vozidlách). atď.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]