Hepatitída typu B

Hepatitída typu B
Vírus hepatitídy B v elektrónovom mikroskope
Klasifikácia
MKCH-10	B16 B16.0-9 (odkaz)
Pozri aj Medicínsky portál

Hepatitída typu B je infekčná choroba spôsobená vírusom hepatitídy typu B (HBV). Ochorenie sa môže prejaviť jednou zo štyroch foriem, a to ako akútna hepatitída, chronická hepatitída, fulminantná hepatitída s masívnou nekrózou pečene a infekcia súčasne s vírusom hepatitídy B.

Pacienti s chronickou hepatitídou sú nosiči aktívne sa replikujúceho vírusu, a preto sú hlavným zdrojom infekcie pre ostatných ľudí. HVB tiež hrá úlohu v rozvoji rakoviny pečene. Choroby pečene sú enormným globálnym problémom. Taktiež sa odhaduje, že v dnešnej dobe sú vírusom hepatitídy infikované 2 miliardy ľudí.

Prevencia

Pretože v krvi cirkulujúce IgG anti-HBV protilátky efektívne neutralizujú HBV, vakcíny sú najmä v endemických oblastiach vysoko účinné. Vakcinácia proti HBV ponúka nádej, že vakcína môže zredukovať riziko vzniku rakoviny pečene.

Prenos a riziká

HBV má predĺženú inkubačnú dobu (4 až 26 týždňov). Na rozdiel od virusu hepatitídy A (HAV), HBV zostáva v krvi počas aktívnej periódy akútnej a chronickej infekcie. HBV sa taktiež vylučuje aj do všetkých patologických a fyziologických tekutín. Vírus HBV je schopný vydržať expozíciu extrémnych teplôt a vysokú vlhkosť. Vírus sa môže šíriť kontaktom s telovými tekutinami ako sliny, pot, slzy, mlieko a patologické výpotky. Transfúzia krvných produktov, dialýza, narkomani, zdravotní pracovníci a homosexuáli sú najrizikovejšie skupiny prichádzajúce do styku s vírusom hepatitídy B. U jednej tretiny pacientov je zdroj nákazy neobjasnený. V endemických krajinách ako Afrika a Juhovýchodná Ázia, je častý vertikálny prenos infekcie, teda z matky na dieťa. Tieto infekcie vedú veľmi často k nosičstvu.

Charakteristika vírusu

HBV je druh z čeľade Hepadnaviridae. Je to DNA obsahujúci vírus, ktorý spôsobuje hepatitídu aj u mnohých zvierat. Zrelý virión má priemer 42 nm, je sférickej štruktúry a má dve vrstvy:

• Danneho teliesko – horná vrstva obsahujúca povrchove proteíny, lipidy, uhľovodiky
• elektrondenzná kapsida hexagonálneho tvaru.

Celý genóm HBV kóduje všetky jeho súčasti:

• nukleokapsidový proteín (core) – (HBcAg, hepatitis B core antigen)
• dlhší polypeptidový transkrypt s „precore“ a „core“ regiónom, označeným ako HBeAg.

HBeAg sa vylučuje do krvi, na rozdiel od HbcAg, ktorý zostáva v hepatocytoch.

So skončením replikácie vírusu v hepatocytoch a objavením sa antivírusových protilátok nákaza končí a poškodenie pečene odoznieva. Avšak, pretože vírusová DNA je zabudovaná v genóme hepatocytov, riziko vzniku hepatocelulárneho karcinómu (karcinómu pečene) pretrváva.

Existuje hypotéza, že HBV nie je priamo toxický pre pečeň, ale že jej poškodenie je spôsobené bunkami imunitného systému, pretože v membráne hepatocytov sú vystavené antigény vírusu.^{[chýba zdroj]} Imunodeficitní pacienti utrpia len mierne poškodenie pečene, ale sú viac náchylní k vyvinutiu stavu nosičstva. HBV vyvoláva humorálnu aj celulárnu imunitnú odpoveď, neskôr zahrňujúc CD4+ T-helpery a CD8+ cytotoxické T-lymfocyty. Zatiaľ čo na jednej strane spôsobujú cytotoxické T-lymfocyty poškodenie buniek pečene lýzou infikovanej bunky, na druhej strane tiež pomáhajú zbaviť sa infekcie zničením vnútrobunkových zásob HBV. Najnovšie štúdie poukazujú, že niektoré antivírusové efekty T-buniek môžu byť sprostredkované interferónom-gama.^{[chýba zdroj]} Protilátková odpoveď môže zaručiť dlhodobú ochranu pred znovunakazením HBV.

Sérologická diagnostika

Po vystavení HBV je pacient dlho asymptomatický (4 až 26 týždňov). Priemer tejto inkubačnej doby je v priemere 6 až 8 týždňov. Po inkubačnej dobe nasleduje akútne štádium choroby trvajúce mnoho týždňov až mesiacov.

HBsAg v sére sa objavuje pred nástupom príznakov, jeho maximum je pri plne rozvinutej chorobe. Potom klesá na nemerateľné hodnoty v 3 až 6 mesiaci. HBeAg, HBV-DNA, a DNA polymeráza sa ukazuje v sére krátko po HBsAg, a znamená aktívnu množenie vírusu. IgM anti-HBc protilátky sa stávajú detekovateľné v sére krátko po nástupe príznakov. Súbežne s ňou stúpajú aj sérové aminotransferázy. Po mesiacoch sú IgM nahradené IgG a anti-HBc protilátkami. Anti-HBe je detekovateľná krátko po vymiznutí sérového HBeAg a znamená, že infekcia vyvrcholila a je na ústupe. IgG anti-HBs zvyčajne nie sú detekované v sére týždne až mesiace po vymiznutí HBsAg. IgG môže perzistovať v sére počas života a tak zaručovať ochranu. Toto je aj základom vakcinácie použitím neinfekčného antigénu HBsAg.