Ideálny plyn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Ideálny plyn je teoretický matematický model, ktorý opisuje hypotetickú hmotu v plynnom skupenstve. Je zjednodušením, ktoré sa používa vo fyzike pri štúdiu reálnych plynov.

Zjednodušenie spočíva v tom, že zatiaľ čo molekuly reálneho plynu na seba navzájom pôsobia silami, pri ideálnom plyne toto silové pôsobenie zanedbávame. Molekuly ideálneho plynu sa preto medzi jednotlivými zrážkami pohybujú priamočiaro. Pri ideálnom plyne zanedbávame aj objem jeho molekúl.

Teoretické vlastnosti ideálneho plynu dostatočne presne vystihujú vlastnosti reálneho plynu pri nižších hustotách a vyšších teplotách. Priblíženie ideálneho plynu prestáva byť presné pri vysokých hustotách plynu a tiež vtedy, keď môže plyn meniť skupenstvo (tu môžu byť príkladom nasýtené vodné pary).

Pre ideálny plyn sa dá odvodiť stavová rovnica, ktorá dáva do súvisu tlak plynu p, objem V a teplotu T:

pV=nRT\;

R – univerzálna plynová konštanta

R\approx8,314\,\mathrm{J\,K^{-1}\, mol^{-1}}

Vnútorná energia ideálneho plynu sa riadi vzťahom

U=\frac{s}2nRT\;

kde číslo s je tzv. počet stupňov voľnosti molekuly plynu. Pre jednoatómovú molekulu je s = 3, pre dvojatómovú s = 5, pre viacatómové molekuly (ktoré navyše nie sú lineárne) je s = 6. Tento vzťah pre vnútornú energiu prestáva platiť pri vysokých teplotách, kedy sa začnú prejavovať aj ďalšie stupne voľnosti molekuly (molekula začne kmitať).