InZine

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

inZine (z angl. Internet magazine) - intenzívny internetový magazín - bol prvý plne profesionálny internetový časopis vydávaný na Slovensku. Adresa Inzinu bola www.inzine.sk (doména inzine.sk teraz už nepatrí tomuto časopisu). Od začiatku jeho existencie v roku 1999 až po posledné vydanie 31.3.2004 boli šéfredaktormi postupne Peter Uličný, Peter Pišťanek a Elena Akácsová. V rokoch 2000-2002 existovala aj samostatná česká mutácia, s redakciou v Prahe. Šéfredaktorom českého inZinu bol spisovateľ a publicista Ivan Adamovič. Vydavateľom oboch bola spoločnosť Gratex International, a. s. inZine čiastočne nadväzoval na SME-L a položil základy modernej internetovej publicistiky, ktorá ho neskôr prevalcovala (blogy). Viacero jeho prispievateľov sa stali známymi autormi a publikujú doteraz. Obsah, aktualizovaný denne, bol pre čitateľov bezplatný a diskusie neboli moderované.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Zo súčasného pohľadu možno označiť inZine za prevažne life-stylový magazín, ktorý sa venoval aj kultúre, histórii, technológiám a mnohým iným oblastiam. Obsah bol na začiatku (v roku 1999)[1] rozdelený v menu do týchto hlavných kategórií (so symbolickými menami):

  • Publicistika
  • Art
  • Filmsite
  • Sound Side Site
  • Perpetuum
  • Relax
  • dzINdzík

Okolo roku 2001 sa zmenil design aj obsah na viac explicitný nasledovne:

  • Publicistika
  • LifeStyle
  • Sex a vzťahy
  • Film
  • Literatúra
  • Hudba
  • Kultúra
  • Peniaze
  • Technológie a veda
  • Gastro
  • Cestovanie
  • Šport
  • Archiv úvodníkov
  • Servis

Tento design pretrval až do zániku v roku 2004. Každý článok bolo možné hodnotiť aj komentovať. V diskusiách vystupovali čitatelia často pod skutočnými menami. Diskusie neboli moderované a v skoro každej odpovedal aj autor. Verejne nebola zaznamenaná žiadna potreba zakázať niektorého diskutujúceho, napriek tomu, že diskusie bývali často konfrontačné.

Redaktori[upraviť | upraviť zdroj]

Ako spoluautori boli na stránke InZine uvedení všetci, ktorých príspevky boli zverejnené. InZine tak už po krátkom čase od svojho vzniku mal okolo 30 autorov (avšak redakciu predstavovali len niektorí). Inzine tak vytváral priestor na publikovanie aj začínajúcim autorom (alebo autorom publikujúcim pod pseudonymom). Okrem šéfredaktorov, boli významnými prispievateľmi Peter Pišťanek (vtedy už známy autor), Rado Ondřejíček, Eva Borušovičová, Ľuboš Vodička, František Gyárfáš, Monika Vrzgula, Juraj Malíček, Miroslav Ulman, Miro Veselý (väčšina fotografií) ako aj Erik Láštic, Tomáš Čejka a iní.

Inzine organizoval stretnutia čitateľov a podieľal na rôznych projektoch v oblasti literatúry a hudby (napr. Demovnica). InZine mal aj zmysel pre nezmysel a odvahu vystreliť si zo seba a zo svojich čitateľov. Pamätné je napríklad hacknutie servera Ježiškom pred Vianocami, ale aj vytáčanie suchárskych čitateľov článkami v rubrike Mysty[2].

Zánik, význam a dopad[upraviť | upraviť zdroj]

Ku koncu svojho pôsobenia v Inzine boli najobľúbenejšími článkami Polnočný denník od Maxim E. Matkina. Pišťánek začal písať sexuologickú poradňu a články o alkohole a rozbehla sa drogová poradňa. InZine ukončil svoju činnosť v marci 2004 dosť prekvapivo článkom šéfredaktorky oznamujúcim jeho zánik.

O zániku Rado Ondřejíček uvažoval nasledovne[3]:

...nadpisy zaváňajúce sexom, ani kontroverzné témy nedokážu vyčarovať nových obyvateľov Slovenska, dostatočne sčítaných, inteligentných a vnímavých a neviemešteakých, ktorí by si s objavom takéhoto magazínu povedali, že našli presne to, čo vždy chceli čítať, ale nevedeli kde.

Podľa Ondrejíčka mal Inzine 50 000 užívateľov mesačne (pravdepodobne 50 000 prístupov?). V septembri 2005 boli publikovali oznámenia, že redakcia v podobnom zložení spúšťa magazín STation[2] (neskôr T-Station, vlastnený Slovak Telecom), ktorý však tiež ukončil svoju existenciu v júli 2008 a je doteraz dostupný v archíve. Ďalším pokusom bol www.Inland.sk (JOJ), ktorý skončil v januári 2010 (návštevnosť sa pohybovala priemerne na úrovni 13,5 tisíc reálnych užívateľov).[4]

Inzine položil základy modernej internetovej publicistiky. Viacero autorov a prispievateľov sa stali známymi a populárnymi a publikujú doteraz. Šéfredaktorka Elena Akácsová má pravdepodobne najväčšiu zásluhu na tomto projekte.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

http://web.archive.org/web/*/inzine.sk Saved 248 times between január 25, 1999 and december 17, 2014

Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008 http://archiv.station.zoznam.sk/station/

http://archive.today/www.inzine.sk

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://archive.today/kY8wV
  2. a b Samo Trnka: InZine je mŕtvy, autori žijú, Zive.sk 25.03.2006
  3. Rado Ondřejíček: inZine už nikdy nebude a prečo je to tak, 28. február 2010
  4. Lukáš Braun: Inland.sk skončil, Zive.sk 04. jan..2010