Insígnie prezidenta Turecka
Insígnie prezidenta Turecka (po turecky Türkiye Cumhuriyeti Cumhurbaşkanlığı Forsu) sú oficiálne insígnie prezidenta Tureckej republiky.
Tvorí ich veľká centrálná šestnásťcípa hviezda (Slnko, symbolizujúce Turecko) obklopená šestnástimi hviezdami symbolizujúcimi „šestnásť veľkých tureckých štátov“[1][2][3] (turecky: 16 Büyük Türk Devleti), ktorých sa Turecko považuje za dediča.[4]
Prezidentská pečať[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvod tureckej prezidentskej pečate (a vlajky) siaha do septembra 1922, kedy podobnú vlajku používal na svojom automobile Mustafa Kemal Atatürk.[5] Vzhľad pečate stanovil zákon (Sancak Talimatnamesi) z 22. októbra 1925. Vtedy bolo slnko dvadsaťcípe, s desiatími ostrými a desiatimi oblými cípmi. Roku 1978 bol počet lúčov znížený na šestnásť,[5] súčasnú podobu má pečať od roku 1985.[1]
Prezidentská vlajka[upraviť | upraviť zdroj]
Právny základ[upraviť | upraviť zdroj]
Použitie, výroba a vzhľad vlajky sú upravené zákonom 2893 zo dňa 22. októbra 1983 a sú regulované ministerskou vyhláškou č. 85/9034 zo dňa 25. januára 1985.
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Vlajka sa používa:
- v oficiálnom sídle prezidenta,
- počas návštev, v rezidencii prezidenta
- na ľavej strane za stolom prezidenta
- na ľavej prednej časti prezidentského vozidla.
Pri prejavoch prezidenta býva umiestnená na prednej strane kresla. Štandarda je letecky prevážaná deň a noc.
Stíhanie[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa článku 300 tureckého trestného zákonníku je urážka tureckej vlajky trestná:
Kto tureckú vlajku pretrhol, spálil alebo iným spôsobom verejne urazil, bude potrestaný odňatím slobody na jeden až tri roky.
„Šestnásť veľkých tureckých štátov“ symbolizovaných slnečnými lúčmi a hviezdami insígnií:
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Termíny sú uvedené v pôvodnom dokumente
- ↑ Uvedené mená zakladateľov ríší sú v niektorých prípadoch sporné.
- ↑ Uvedené pomenovania sú odlišné.
- ↑ Podľa niektorých historikov bol Balamber prvým vládcom Hunov
- ↑ Vlastný kaganát existoval v rokoch 745-840, ale v Turfane prežili ujgurské štáty až do roku 1369
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b , Central Eurasian Studies Review, Vol. 3, Central Eurasian Studies Society, 2004, p. 23
- ↑ H. Feridun Demokan, Contemporary Turkey: Geography, History, Economy, Art, Tourism, Demokan, 1978, p. 4.
- ↑ Necdet Evliyagil, Sami Güner, Basın-Yayın Genel Müdürlüğü, Ajans-Türk, Türkiye: Cumhuriyetin 50. Yıl Kitabı, Ajans-Türk Matbaacılık Sanayii, 1973.
- ↑ Cumhurbaşkanlığı Forsu, Türkiye Cumhuriyeti Cumhurbaşkanlığı, TCCB.gov.tr, erişim tarihi: 12 Nisan 2009.
- ↑ a b Oficiálne stránky prezidenta Tureckej republiky: Opis prezidentskej pečate
- ↑ a b Zoznam na oficiálnych stránkach prezidenta Tureckej republiky
- ↑ Ozdek R. Tyurkyun Gizil kitaby. Baku, 1992. Kniha 1. s. 69. (rusky)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- internetové stránky tureckého prezidenta (angličtina/turečtina) (englisch/türkisch)
- Büyük Türk Devletleri (Smart cards of Türk Telekom)
- Hüseyin Nihâl Atsız, „16 Devlet Masalı ve Uydurma Bayraklar“ (16 State tales and fake flags), Ötüken , 65. sayı, 1969.(v turečtine)
- Türkiye Cumhuriyeti Cumhurbaşkanlığı resmî sitesinde Cumhurbaşkanlığı Forsu
- Vlajky sveta – Turecko: Prezident republiky (v angličtine)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Insignie prezidenta Turecka na českej Wikipédii.