Ira Remsen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ira Remsen
Ira Remsen
americký chemik

Narodenie 10. február 1846
New York, USA
Úmrtie 4. marec 1927 (81 rokov)
Carmel, California, USA

Ira Remsen (* 10. február 1846 – † 4. marec 1927) bol americký chemik, ktorý spolu s Constantinom Fahlbergom objavil umelé sladidlo sacharín. Bol taktiež druhým prezidentom Univerzity Johna Hopkinsa.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Remsen sa narodil v New Yourku kde aj v roku 1867 získal titul doktora medicíny na Lekárskej a chirurgickej fakulte na žiadosť jeho rodičov. Po dokončení štúdia odcestoval do Nemecka, kde začal študovať chémiu - jeho pravú vášeň. V roku 1870 získal PhD titul na Univerzite v Gottingene. V roku 1875 po výskume čistej chémie na Univerzite v Tubingene, sa vrátil do USA a stal sa profesorom na Williams College, kde napísal svoju známu prácu "Theoretical Chemistry". Jeho kniha a reputácia sa doniesla ku Danielovi Gilmanovi ktorý ho pozval na Univerzitu Johna Hopkinsa. Ponuku prijal a na univerzite založil chemické oddelenie, kde aj zriadil svoje laboratórium. V roku 1879 založil Americký chemický časopis (American Chemical Journal) ktorý redigoval 35 rokov.

V roku 1879 pomocou náhody urobil najväčší objav vo svojej kariére. Počas večere po dlhom dni strávenom v laboratóriu skúmaním derivátov uhľového dechtu, spozoroval, že pečivo chutí na začiatku sladšie a potom horko. Keď jeho žena ochutnala pečivo a nič nezvyčajné nezistila, Remsen ochutnal svoje prsty a spozoroval, že pôvodca sladko-horkej chute bola pravdepodobne chemikália z jeho laboratória. Nasledujúci deň, testoval chemikálie na ktorých pracoval a zistil, že látka ktorú ochutnal bola oxidant o-toulénsulfoamid. Látku pomenoval sacharín. On a jeho partner Constatin Fahlberg publikovali svoj objav v roku 1880. Neskôr sa Remsen dostal do konfrontácie s Fahlbergom ktorý sacharín patentoval, ako vlastný objav.

V roku 1901 sa Remsen stal prezidentom Univerzity Johna Hopkinsa kde založil strojnícku fakulty. Do praxe uviedol mnoho z nemeckých laboratórnych techník a napísal niekoľko dôležitých prác. V roku 1912 odstúpil z pozície prezidenta a odišiel do dôchodku. Po jeho smrti bola nová budova chemickej fakulty na univerzite Johna Hopkinsa pomenovaná na jeho pamiatku. Je jediným človekom pochovaným v školskom areáli univerzity, jeho popol je umiestnený pred pamätnou doskou v Remsen Hall. Podľa legendy, študenti ktorý pred skúškou pohladia plaketu ju úspešne dokončia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]