Ivan Július Kovačevič

	Ivan Július Kovačevič
Narodenie	24. november 1909; Drégelypalánk, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	17. február 1979 (69 rokov); Zlaté Moravce, ČSSR
	Biografický portál

Ivan Július Kovačevič (* 24. november 1909, Drégelypalánk – † 17. február 1979, Zlaté Moravce^[1]) bol slovenský režisér a scenárista dokumentárnych filmov.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Ivan Július Kovačevič sa narodil 24. novembra 1909. Bol najvýraznejšou osobnosťou slovenskej filmovej publicistiky.^{[chýba zdroj]} Písal do Slovenskej politiky, Robotníckych novín, Šípu a pre mnohé iné. V roku 1935 sa stal redaktorom špecializovaného časopisu Kinema. Od decembra 1935 do marca 1937 bol druhým tajomníkom Filmového štúdia v Prahe. V roku 1938 začal vydávať mesačník Kino a film. Po napísaní množstva článkov do významných filmových publikácii sa začal filmu venovať aj prakticky. Bol odborným poradcom na výrobe filmov Jánošík (1935), Milan Rastislav Štefánik (1935) a Hordubalové (1937). Sám natočil film Hoj, zem drahá o Martinovi Rázusovi.

Začal sa venovať tvorbe filmových žurnálov. Najprv pracoval na Elite-žurnáli. Tvrdil, že pre tento žurnál zábery sám natočil, zostrihal a nahovoril komentár, no jeho tvrdenia však nie sú jednoznačne overiteľné. Je pravda, že na týchto žurnáloch výrazne spolupracoval, ale nie je isté, že sa venoval všetkým činnostiam. Pomáhal však pri získavaní príspevkov od spoločnosti UFA. Ivan Július Kovačevič sa tak vyprofiloval ako prvý slovenský filmový spravodajca.

Podobne známym spravodajcom v susednom Česku bol Jan Kučera so žurnálom Aktualita. Kovačevič sa rozhodol vytvoriť niečo podobné. Vytvoril slovenský zvukový týždenník a nazval ho Nástup. Začal vychádzať v novembri 1938 do júna 1944. Vo vojnovom Slovenskom štáte si vládnuca garnitúra veľmi rýchlo uvedomila možnosti podávania informácii v ich prospech. Výber spoločensko-politických tém určoval Úrad propagandy. Kovačevič mohol vyberať len apolitické témy, napríklad z oblasti kultúry, etnografie, športu a dejín.

Kovačevič nemal s natáčaním veľké skúsenosti a preto začal spolupracovať s kameramanom Bohumilom Havránkom. Začal výrazne ovplyvňovať strihovú skladbu a text komentárov. Komentáre sám nahovoril. Patril medzi najvýraznejších spoluautorov filmovej fašistickej propagandy.

Ťažiskom jeho práce, ktorá trvala približne šestnásť rokov, boli filmy ako 14. marec 1939 (1940) a jediný celovečerný film Nástup Od Tatier po Azovské more (1942). V tomto filme sa naplno uplatnila propagandistická a profašistická oslavná spravodajská tvorba Nástupu. V tejto reportáži sa inšpiroval nemeckými celovečernými filmami ako napríklad Poľné ťaženie v Poľsku (1940) alebo Víťazstvo na Západe (1941). Podobajú sa v striedaní záberov z bojov so sekvenciami oddychu, a taktiež sa v nich neukazuje smrť.

Od Tatier po Azovské more je venovaný vojnovému ťaženiu na východnom fronte. Film mapuje boje a postup slovenskej armády proti vojskám Sovietskeho zväzu. Dokument zobrazuje postup vojska od našich hraníc až po Azovské more. Je to pôvodný dokument, v nezmenenom stave, nakrútený priamo v rokoch 1941 – 1942, čím sa stal svojim spôsobom unikátom. Celý je nahovorený v slovenčine. Transfilm v Berlíne ho prevzal do exploatácie na území Veľkonemeckej ríše, Protektorátu, Generálneho gubernátu, Holandska, Belgicka, Dánska, Nórska a Fínska. Film bol dodaný aj do Rumunska, Chorvátska aj talianskej monopolnej spoločnosti E.N.A.I.P.E. V Ríme prevzala Kovačevičov film pre územie Talianska, Albánska, Grécka, Bulharska a iných.

Na rozdiel od nemeckých vzorov, Kovačevič vyhovel vodcom Slovenského štátu v túžbe po seba-prezentácii. Do šotov zámerne vkladá ľudí, ktorí z rozhlasových prijímačov počúvajú správu o ceste Jozefa Tisa apod. Obdobný postup zvolil aj v snímke Zem a stroj (1948), kde k roľníkom prichádza putovné kino a stáva sa tak zámienkou, aby sa vo filme objavila rozsiahla pasáž o výhodách mechanizácie v poľnohospodárstve.

Kovačevičov význam pre kinematografiu spočíva väčšmi v jeho úsilí o slovenskú filmovú kultúru, ako v jeho skutočných filmových schopnostiach. Z jeho zachovaných prác je zrejmé, že podliehal pátosu a priamočiarej symbolike. Tiež však platí, že bez takejto osobnosti by sa slovenská kinematografia nemohla rozvinúť tak, ako sa rozvíjala.

Od roku 1948 sa Kovačevič venoval najmä knižnej grafike, v tejto oblasti získal aj rad ocenení. Zomrel 17. februára 1979.

Nástup – slovenský zvukový týždenník[upraviť | upraviť zdroj]

Výrobu slovenského zvukového týždenníka Nástup v celom období svojej existencie, od 6. novembra 1938 až do marca 1945, zabezpečovali najmä scenárista a režisér Ivan Július Kovačevič a kameraman Bohumil Havránek. Pracovníci Nástupu teda neboli vojaci, ale civilisti. Vyrobili viac ako 300 týždenníkov, premietanie ktorých bolo povinnou súčasťou filmových predstavení. Ich tematický záber bol síce pomerne rozsiahly, ale šoty boli príliš ilustratívne, komentár opakoval informácie obsiahnuté v obraze a skladba záberov sa vyznačovala monotónnosťou. Každé vydanie obsahovalo aj šoty zo zahraničia. Postupne v nich začala prevládať tendenčnosť a štylizácia faktov. Týždenník zanikol v marci 1945.