Ivan Ivanovič Šiškin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ivan Ivanovič Šiškin
Ivan Ivanovič Šiškin
I. N. Kramskoj, Portrét I. I. Šiškina, 1880, olej na plátne, Štátne ruské múzeum, Sankt Peterburg

Narodenie 13. január 1832
Jelabuga, Cárske Rusko, dnes Tatárska republika
Úmrtie 20. marec 1898 (66 rokov)
Sankt Peterburg, Cárske Rusko

Ivan Ivanovič Šiškin (rus. Иван Иванович Шишкин) (* 13. január 1832, Jelabuga  –  † 20. marec 1898, Sankt Peterburg) bol ruský maliar-krajinár, akademik (od r. 1865), profesor maľby (od r. 1873), vedúci maliarskej dielne (v r. 1892 - 1895). Patril k významným členom umeleckého združenia peredvižnici.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Ivan Šiškin pochádzal zo starej viatskej rodiny Šiškinovcov; jeho otec Ivan Vasiljevič Šiškin bol kupcom. Už v detskom veku sa uňho prejavil výtvarný talent a tak po ukončení základného vzdelania začal študovať na Moskovskom výtvarnom učilišti (v r. 1852 - 1856). Po absolvovaní učilišťa nastúpil na štúdiá na petrohradskú výtvarnú akadémiu, ktorú ukončil v roku 1865. Z tohto obdobia pochádzajú jeho prvotiny - krajinomaľby okolia Petrohradu.

Prvé výraznejšie úspechy sa dostavili v podobe študijného pobytu v zahraničí. V roku 1861 cestoval do Mníchova, odkiaľ o dva roky nato odišiel do Zürichu, Ženevy a Düsseldorfu. Práca na obraze Okolie Düsseldorfu mu vyniesla menovanie akademikom. Zahraničné cesty spojené so štúdiom diel významných súdobých umelcov zanechali v Šiškinovi nezmazateľný vklad.

V roku 1866 sa vrátil do vlasti a usadil sa v Sankt Peterburgu, kde žil až do konca svojho života. Nakrátko podnikal umelecké výlety po Rusku spojené s výstavkami svojich diel. Významná etapa jeho umeleckej dráhy je spojená s členstvom v umeleckom združení peredvižnikov, ktorého bol zakladajúcim a v neskoršom období veľmi aktívnym členom.

V roku 1873 bol menovaný profesorom Výtvarnej akadémie a v roku 1892 bol poverený viesť katedru krajinárskej maľby. Túto funkciu však vykonával iba krátko. Umrel 20. marca 1898 v tvorivom zápale nad novým obrazom.

Šiškin a jeho dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Ivan Ivanovič Šiškin patrí k najvýznamnejším ruským výtvarným umelcom, ktorého preslávili najmä jeho krajinomaľby. Svojím štetcom dal vyniknúť kráse a veľkoleposti ruskej prírody. Vo všetkých svojich dielach sa prejavil ako mimoriadny znalec foriem života. V snahe po realistickom zobrazení prírody, z ktorej si vyberal predovšetkým mohutné lesné motívy, svoje pozorovania dopĺňal prírodovedeckým štúdiom a neustálymi cestami. Postupne zanechal romantické motívy a upriamil sa dôsledné a pravdivé zobrazenie skutočnosti. Jednou z jeho prvotín, vytvorených v tomto duchu je Rúbanie lesa (1867).

V sedemdesiatych rokoch prišlo k Šiškinovmu tvorivému rozkvetu. Tvoril tak charakteristické obrazy ruskej prírody, ktoré sú akoby vyjadrením krásy a bohatstva ruskej zeme. Súčasne sa nezdráhal vo svojich dielach zdôrazniť symbiózu prírody a výsledkov práce ľudských rúk - napr. obraz Raž (1878).

Šiškin patrí medzi najznámejších a najobľúbenejších ruských maliarov a právom sa spolu s mladším I. I. Levitanom považuje na najvýznamnejšieho maliara-krajinára v ruskom výtvarnom umení.

Ráno v borovicovom lese[upraviť | upraviť zdroj]

Ráno v borovicovom lese, 1889, olej na plátne, Štátna Tretiakovská galéria, Moskva

Šiškin bol mimoriadne plodným autorom. Okrem množstva olejomalieb vytvoril celý rad kresieb a grafických listov.

Osobitné miesto v Šiškinovej tvorbe zaujíma jeho najpopulárnejší obraz Ráno v borovicovom lese (1889). Tu maliara zaujal chvíľkový jav, ako je ranná hmla medzi stromami, rozrážaná presvitajúcimi slnečnými lúčmi. Priam panenský lesný interiér, navodzujúci atmosféru harmónie a pokoja, oživil skupinkou hrajúcich sa medvieďat. Idyla rodiaceho sa nového dňa spolu s dokonalým umeleckým zachytením scény takmer zákonite v divákovi vytvára pocit prítomnosti na tomto výjave.

Na obraze, ktorý je považovaný za prelomové dielo v Šiškinovej tvorbe, sa spoluautorstvom podieľal iný maliar, Šiškinov súčasník K. A. Savickij. Z jeho štetca pochádza medvedia rodinka. Pôvodná Savického signatúra na obraze „zásluhou“ P. M. Tretiakova zmizla, takže dnes sa za autora obrazu považuje iba Šiškin.



Výber z diela[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vl. Fiala, Ruské maliarstvo XIX. storočia, Tvar - výtvarné nakladateľstvo, Bratislava, 1952
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Шишкин, Иван Иванович na ruskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).