Ján Herkeľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Herkeľ
slovenský národovec, advokát a spisovateľ

Narodenie 1786
Vavrečka na Orave, Slovensko
Úmrtie 1853
Budapešť

Ján Herkeľ (* 1786, Vavrečka na Orave, Slovensko – †1853) bol slovenský národovec, advokát a spisovateľ.[1]

Jeho potomstvo teraz sídli v malom mestečku Svit.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bol absolvent filozofického a právnického kurzu v Pešti, kde pôsobil po roku 1830 ako advokát. Patril do kruhu slovenských národovcov v Pešti, sústredených okolo Martina Hamuljaka. V roku 1827, keď v Lajoškomáre vrchnosť nariadila palicovať miestnych obyvateľov – Slovákov pre prejavy slovenského národného cítenia, Herkeľ zostavil žiadosť týchto občanov adresovanú Kráľovskej uhorskej miestodržiteľskej rade, v ktorej odsudzoval protiprávny postup sudcov, ale aj všetky maďarizačné akcie.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1826 vydal v Budíne dielo Elementa universalis linguae Slavicae (Základy všeobecného slovanského jazyka), v ktorom propagoval potrebu vytvorenia jednotného všeslovanského jazyka. K filologickej problematike sa vrátil roku 1836 v almanachu Zora vydanom Martinom Hamuljakom, v ktorom v článku Premena sa pokúsil vytvoriť osobitný slovenský spisovný jazyk, odchylný od Bernolákovej jazykovej normy.

Z toho istého roku pochádza asi aj Herkeľov vlastnoručný latinský koncept žiadostí o povolenie tzv. Novín slavianských, ktorých vydavateľom a redaktorom mal byť on sám.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1826 – Elementa universalis linguae Slavicae (Základy všeobecného slovanského jazyka) – návrh akéhosi slovanského esperanta
  • 1836 – Premena, článok v almanachu Zora

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Biografický lexikón Slovenska. III. Martin 2007. citované podľa [1]