Ján de Brébeuf
| Ján de Brébeuf, S. J. | |
| kňaz, misionár a mučeník | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Varianty mena | franc. Jean de Brébeuf |
| Narodenie | 25. marec 1593 Condé-sur-Vire, Francúzsko |
| Úmrtie | 16. marec 1649 (55 rokov) Saint-Ignace, Nové Francúzsko (dnes Kanada) |
| Svätenia | |
| Cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Spoločnosť Ježišova |
| Vstup | 1617 |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | február 1622 |
| Svätec | |
| Blahorečenie | 12. jún 1925 (332 rokov) |
| Kanonizácia | 29. jún 1930 (337 rokov) Pius XI. |
| Sviatok | 26. september (v Kanade) (slávnosť), 19. október (s kanadskými mučeníkmi) (ľubovoľná spomienka), 16. marec (sám) |
| Patrón | Kanady |
| Atribúty | pyxida |
| Odkazy | |
 Ján de Brébeuf | |
Svätý Ján de Brébeuf ( * 25. marec 1593, Condé-sur-Vire,[1] Francúzsko – † 16. marec 1649, Saint-Ignace)[1] bol francúzsky jezuitský kňaz, misionár v Novom Francúzsku (dnes Spojené štáty americké a Kanada) a mučeník.
Pre svoju mučenícku smrť bol kanonizovaný v roku 1930. Liturgicky si ho Rímskokatolícka cirkev pripomína 16. marca.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Presné miesto narodenia Jána de Brébeufa nie je s určitosťou známe. Narodil sa v Bayeux alebo pravdepodobnejšie v Condé-sur-Vire, kde sa nachádzalo panstvo jeho rodičov Gillesa II. de Brébeuf, potomka starobylého šľachtického rodu, a jeho manželky Márie Le Dragon.[2]
Pokiaľ ide o deň narodenia, ide pravdepodobne o 14. alebo 24. marec 1593, no niektorí životopisci sa prikláňajú aj k roku 1592. Vo Všeobecnom archíve Spoločnosti Ježišovej v Ríme sa však uvádza: Joannes de Brebeuf, natus in oppide Condaei, 25. martii an. 1593.
Misionár v Novom Francúzsku[upraviť | upraviť zdroj]
Ján de Brébeuf vstúpil k jezuitom v roku 1617. Vtedy skladal sľub, že sa nikdy nebude vyhýbať mučeníckej smrti.[3] Zdravotné problémy v dvadsiatich ôsmich rokoch mu zabránili získať rozsiahle teologické vedomosti. Za kňaza bol vysvätený vo februári 1622.[4] Keď bol tretí rok profesorom jezuitského kolégia v Rouene,[2] bol poslaný medzi prvými jezuitskými kňazmi do Kanady,[5] aby obrátil domorodých Američanov. Z Dieppe odišiel v apríli 1625 spolu s Charlesom Lalemantom a Enemondom Massém. Do Nového Francúzska dorazili 19. júna 1625.
Brébeuf prekonal averziu osadníkov voči jezuitom a usadil sa pri rieke Saint-Charles v dnešnom Quebecu. Išlo o presne to isté miesto, kde táboril Jacques Cartier. Brébeuf si osvojil indiánsky spôsob života – nocoval v teepee, kde trávil zimu. Na jar sa vydal s Indiánmi na cestu dlhú viac ako 1 000 km. Dňa 19. júla 1629 sa po odovzdaní kolónie Angličanom vrátil do Francúzska. O štyri roky neskôr odišiel 23. marca 1633 do Kanady po tom, ako boli územia prinavrátené Francúzsku mierovou zmluvou s Angličanmi uzatvorenou v roku 1632.[2]
Hneď ako prišiel, pokúsil sa vrátiť k Huronskému jazeru, ale domorodí Američania ho tam odmietli vziať. Nasledujúci rok sa mu podarilo splniť svoje staré poslanie. V roku 1640 sa neúspešne pokúsil evanjelizovať Neutrálov, kmeň severne od Erizejského jazera. Jezuiti boli porazení a ich kaplnka zničená.[2] Zároveň sa mu nedarilo obracať miestne obyvateľstvo na kresťanskú vieru.[2]
V roku 1642 bol poslaný do Quebecu, kde mal na starosti Indiánov z rezervácie Sillery. V čase vrcholiaceho konfliktu medzi kmeňmi Irokézov a Hurónov s ich spojencami misionármi[2] sa mu po dvoch neúspešných pokusoch podarilo preniknúť na hurónske územie. Irokézovia však hatali obchodné cesty a dochádzalo k početnému krviprelievaniu. Hoci Irokézovia uzavreli mier s Francúzmi, ich vojna s Hurónmi pokračovala. Po ich drastickom znížení zaútočili Irokézovia 4. júla 1648 na stanovištia misionárov v Saint-Joseph a Saint-Michel.[2] Zajali vyše 700 ľudí a mnohých obyvateľov zabili, vrátane pátra sv. Antona Daniela.[2]
Mučenie a smrť[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
Dňa 16. marca 1649 bol Ján de Brébeuf zajatý, keď na Saint-Joseph a Saint-Michel zaútočilo asi 1 000 Irokézov.[2] Ján namiesto úteku radšej zostal so svojimi nasledovníkmi. Irokézovia ho odvliekli do hurónskej dediny Saint-Ignace, kde ho privítala spŕška kameňov. Tam ho aj zbili a priviazali k mučiarskemu kolu. Parodujúc krst mu na hlavu liali vriacu vodu. Okolo krku mu prevliekli náhrdelník z rozpálených tomahawkových sekier a do hrdla a konečníka mu zatlačili rozžeravené železo.[2] Upálili ho zaživa a jeho telo rozrezali nožmi. Po jeho smrti mu vytrhli srdce a zjedli ho. Rituál jedenia srdca bol totiž spôsob, ako si privlastniť silu nepriateľa.[2]
V diele Spisy v Hurónii spomínajú, že bolo zvykom, že Irokézovia obeť okamžite zabili, ak začala plakať alebo kričať. Toto naznačuje, že Ján de Brébeuf nikdy nepodľahol bolesti. Počas týchto dvoch dní sa modlil za svojich tyranov a neustále povzbudzoval ostatných misionárov.[6] Zároveň nechcel, aby si domorodé obyvateľstvo myslelo, že sú kresťania slabosi.[3] Medzi ďalšími mučeníkmi bol aj svätý Gabriel Lalemant.
V roku 1954, počas vykopávok na mieste Sainte-Marie-au-pays-des-Hurons, páter Denis Hegarty S. J., jeden z kňazov slúžiacich vo svätyni, objavil v indiánskej kaplnke olovenú tabuľku. Nápis na nej znie: Otec Ján de Brebeuf upálený Irokézmi 17. marca 1649.
Etnografická a spisovateľská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Brébeuf bol aj etnograf a spisovateľ. Medzi jeho spisy, z ktorých mnohé sú stratené, patrí slovník, gramatika a katechizmus v hurónskom jazyku, ako aj početné listy a duchovný denník.[7] Keďže žil u Hurónov pätnásť rokov, začal sa zaujímať o ich spôsoby a zvyky. Jeho denníky tak patria medzi najcennejšie zdroje o živote tohto kmeňa.[2] Pripisuje sa mu napísanie najstaršej kanadskej vianočnej koledy Ježiš Ahatonhia v jazyku Wendat.
Misijná činnosť jezuitov negatívne zasiahla zdravie indiánskych kmeňov, ktoré neboli pripravené na bežné európske choroby ako kiahne, chrípku alebo úplavicu.[2]
Uctievanie[upraviť | upraviť zdroj]
Za blahorečeného bol vyhlásený 21. júna 1925 pápežom Piom XI.[4] O päť rokov neskôr ho 29. júna 1930 ten istý pápež vyhlásil za svätého.
Rímske martyrológium uvádza spomienku na neho na 16. marca.[8] V cirkvi je slávený spolu so svojimi spolumučeníkmi 19. októbra ako tzv. Indiánski misionári.[2][5]
Keďže v Kanade ho od roku 1940 uctievajú ako ďalšieho zo svojich národných patrónov, pripomínajú si ho 26. septembra ako slávnosť.[2] V Kanade je pripomínaný v kanadskej svätyni mučeníkov v Midlande. Tam je vo svätyni vystavené jeho telo a pred budovou sa nachádza jeho socha.
Relikvia[upraviť | upraviť zdroj]
Malá relikvia Jána de Brébeufa bola umiestnená v Rrelikviári na oltári pred sochou Krista v bazilike-katedrále Notre-Dame de Québec (vľavo od hlavného oltára pri Svätej bráne) spolu s ďalšími relikviami ostatných kanadských mučeníkov, svätých a blahoslavených.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Saints and Blesseds: JE… – JEM… [online]. www.gcatholic.org, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o Ján de Brébeuf, kňaz, rehoľník (jezuita) a mučeník : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2023-04-06]. Dostupné online.
- ↑ a b Ohlasovali evanjelium medzi Hurónmi [online]. Katolícke noviny, 2021-10-19, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online.
- ↑ a b Saints and Blesseds: JE… – JEM… [online]. www.gcatholic.org, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online.
- ↑ a b Saint Jean de Brébeuf [online]. www.levangileauquotidien.org, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ Saint Jean de Brébeuf [online]. Nominis, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Sv. Ján de Brébeuf a Izak Jogues, kňazi a spoločníci, mučeníci [online]. 2020-10-19, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online.
- ↑ CATHOLIC CHURCH. Martyrologium Romanum (2004). [s.l.] : [s.n.], 2004. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján de Brébeuf
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jean de Brébeuf na francúzskej Wikipédii.