Johannes Aventinus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Johannes Aventinus
Johannes Aventinus

Narodenie 4. júl 1477
Abensberg, Nemecko
Úmrtie 9. január 1534 (56 rokov)
Regensburg, Nemecko

Johannes Aventinus, vl. menom Johannes Georg Turmair (* 4. júl 1477, Abensberg, Nemecko - † 9. január 1534, Regensburg), nazývaný aj Aventinus, Aventín či Aventin, bol nemecký humanistický spisovateľ a historik. Je pokladaný za priekopníka klasickej filológie v Nemecku a zakladateľa nemeckej historiografie. Jeho bustu dal kráľ Ľudovít I. Bavorský vystaviť vo Walhalle. Jeho hrob sa nachádza v kláštore Sankt Emmeram v Regensburgu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1495 študoval na vysokých školách v Ingolstadte, Viedni, Krakove a Paríži, predovšetkým humanitné vedy. Získal obsiahle a komplexné vzdelanie, aké v tých časoch dosiahlo iba málo učencov. V roku 1509, po skončení štúdií, sa stal vychovávateľom a učiteľom maloletých synov nebohého vojvodu Albrechta IV. na dvore bavorského kniežaťa Viliama IV. Vo februári 1517 bol vymenovaný za historiografa Bavorska a dostal čestnú úlohu vypracovať dejiny Bavorska. K dejinám Bavorska zozbieral veľké množstvo pramenného materiálu, na základe ktorého napísal viacero historických prác.

K jedným z najvýznamnejších Aventinovych diel patrí kronika Annales ducum Boiariae/Annales Boiorum resp. Bayerische Chronik (Anály Bavorov resp. Bavorská kronika). Ide o sedemzväzkové dielo o dejinách Bavorov do roku 1460. O hodnovernosti tohto diela niektorí historici pochybujú, lebo vzniklo na základe prameňov, z ktorých dnes viaceré neexistujú a mnohé v súčasnosti poznáme iba na základe neskorších odpisov. Toto dielo má aj pre slovenskú historiografiu mimoriadny význam. Jedna časť kroniky sa venuje bitke pri Bratislave (podrobnosti pozri v článku).

Súborne vydala jeho práce Mníchovská akadémia v rokoch 18801884 v piatich zväzkoch.

Osud Aventinovho diela nebol ľahký. Aj keď najstaršie dejiny spracoval značne romanticky, obdobie stredoveku napísal na základe prameňov už značne kriticky, otvorene odhalil rozličné politické intrigy, spoločenské a mravné delikty feudálnej a najmä cirkevnej hierarchie. Za túto kritičnosť ho v roku 1528 obvinili z kacírstva a uväznili. V roku 1554 sa dostalo jeho meno aj na index Benátskej inkvizície a vydávanie jeho kníh bolo zakázané. Po krátkej väzbe v Abensbergu ho vyslobodil Leonhard Eck, radca vojvodu Viliama IV. Po vyslobodení odišiel do slobodného ríšskeho mesta Regensburg, kde žil až do svojej smrti.

Dielo online[upraviť | upraviť zdroj]

  • [1]
  • Na Google Knihy sú k dispozícii tieto jeho knihy: [2] a [3]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]