Kallyntéria
Kallyntéria (starogr. Καλλυντήρια) bola staroveká aténska slávnosť, oslavovaná zrejme 24. dňa atického mesiaca thargelión. Počas tohto sviatku sa konalo jarné upratovanie v chráme Athény[1] a pravdepodobne sa vymenil aj olej v lampe „večného ohňa“, ktorý tam horel.[2]
Kallyntéria bola aténska slávnosť, oslavovaná na počesť bohyne Atény, ktorá úzko súvisela s Plyntériou. Učenci sa rozchádzajú v tom, či sa Kallyntéria oslavovala pred alebo po Plyntérii. Podľa J. Mansfielda a S. Hornblowera sa táto slávnosť konala o niečo skôr, možno 22. thargelióna, kým Ch. Sourvinou-Inwoodová a N. Robertson predpokladajú, že sa konala bezprostredne po Plyntérii, možno 28. thargelióna.[3] Byzantský učenec Fotios uvádza, že tu išlo o dve slávnosti (obsahovo blízke), oslavované bezprostredne po sebe, pričom Kallyntériu chronologicky umiestňuje na prvé miesto.[4]
Názov sviatku bol zrejme odvodený od slova kallynein (καλλὺνεὶν, „skrášliť, ale aj oprášiť, zamiesť, rozžiariť“). Vzhľadom na viacvýznamovosť slova, nie je celkom isté, či bol tento sviatok venovaný len upratovaniu svätyne (Aténa Polias nemala na Akropole samostatný chrám, ale bola uctievaná v Erechtheione.[5]) alebo aj výzdobe kultovej sochy. Napriek tomu sa predpokladá, že socha Atény mohla byť počas Kallyntérie prezlečená alebo vyzdobená (a potom možno do Plyntérie prikrytá látkou alebo „rúchom“.[3]).[4]
Nemecký historik a klasický filológ Ludwig Deubner vyslovil hypotézu, že počas Kallyntérie (v mesiaci thargelión) mali Aténčania vhodnú príležitosť každoročne dopĺňať olejom (a potom ju zapáliť) zlatú lampu Atény (mnohými neskoršími učencami to nebolo prijaté, podľa nich sa lampa zrejme dopĺňala olejom počas sviatku Arrhéforia na konci atického roku [6]). Pausanias o tejto lampe uvádza: „Kallimachos zhotovil bohyni zlatú lampu. Naplnia ju olejom a čakajú do toho istého dňa budúceho roka. Tak dlho v nej olej vydrží, aj keď lampa svieti vo dne i v noci. Knôt je totiž vyrobený z karpasijskeho ľanu (zrejme z azbestu [5]), ktorý jediný z druhov tkanín nehorí. Nad svietidlom čnie potom až k stropu bronzová lampa, ktorá odvádza dym nahor.“[7]
Olejové lampy, „posvätné svietidlá“ na aténskej Akropole boli vyrobené zo vzácnejších materiálov, a potom zasvätené Aténe, patrónke mesta, počas celého archaického a klasického obdobia. Bronzovú závesnú lampu v podobe atickej vojnovej lode našiel v roku 1862 nemecký archeológ K. Bötticher vo vnútri Erechtheionu, možno blízko jej pôvodného miesta.[6]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 368.
- ↑ H. W. Parke. Festivals of the Athenians. London : Published by Thames and Hudson, 1977. ISBN 978-05-0040-033-3. S. 152.
- ↑ a b Cecilie Brøns. Gods and Garments. Oxford : Oxbow Books, 2016. ISBN 978-17-8570-356-0. S. 53.
- ↑ a b Jane Ellen Harrison. Prolegomena to the Study of Greek Religion. Princeton : Princeton University Pres, 2021. ISBN 978-06-9122-746-7. S. 115.
- ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 504.
- ↑ a b Eva Parisinou. The Light of the Gods. London : Duckworth, 2000. ISBN 978-07-1562-912-3. S. 31.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 77.