Kalvária (Prešov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kalvária v Prešove)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kaplnka na vrchole Kalvárie
Kaplnka

Prešovská kalvária je komplex barokových kaplniek a kostola, nachádzajúci sa na pahorku na západnom okraji Prešova. V minulosti ju považovali za druhú najkrajšiu kalváriu na území Uhorska (po banskoštiavnickej kalvárii). Pochádza z prvej polovice 18. storočia.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prešovská Kalvária vznikla začiatkom 18. storočia, pôsobením jezuitov v období rekatolizácie z iniciatívy Spolku umierajúceho Krista. S výstavbou prvých sakrálnych objektov sa začalo r. 1720, ale niektoré kaplnky krížovej cesty sa budovali ešte aj v 19. storočí. Ako prvá bola na jeseň r. 1721 posvätená kaplnka Krista na Olivovej hore a kríž. Stavbu realizovali z prostriedkov mesta a darcov spomedzi mešťanov a okolitej šľachty. Celý komplex Kalvárie bol ukončený až v r. 1893 a okrem kostolíka sv. Kríža ho tvorí štrnásť kaplniek krížovej cesty, kaplnka Svätých schodov, katakomby a priľahlý cintorín.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky kaplnky krížovej cesty, okrem kaplnky Svätých schodov, majú podobný tvar a to štítové priečelie, zdobené ornamentami, erbom donátora (aspoň čiastočne sú zachované erby: Dessewffy - II. zastavenie, Szirmay - VIII. a XI. zastavenia, Barkóczi - zrejme X. zastavenie, Klobušický - XII. zastavenie, mesto Prešov - XIV. zastavenie) a polkruhovito zaklenutým vstupným portálom. Ochranné mreže kaplniek sú bohato zdobené. Kaplnka Svätých schodov bola postavená r. 1765 podľa vzoru kaplnky Sancta Scala pri Lateránskom kostole v Ríme a dalo ju postaviť z vďačnosti mestu za poskytnutie azylu po nútenom úteku z Poľska, litovské knieža Karol II. Radziwill. V priečelí nad vchodom do tejto kaplnky umiestnili kniežací erb. Interiér vypĺňa 28 schodov, oltár s kamennou plastikou Piety a nástenné maľby od Ondreja Trtinu

Kaplnky krížovej cesty[upraviť | upraviť zdroj]

Krížová cesta pozostáva zo 14 zastavení a je tvorená týmito kaplnkami: 1. Posledná večera, 2. Ježiš na Olivovej hore, 3. Ježiš udretý pred veľkňazom Annášom, 4. Sväté chody, 5. Bičovanie, 6. Neznámy fundátor, 7. Ježišovo stretnutie s plačúcimi ženami, 8. Ukrižovanie, 9. Kristus na kríži, 10. Sňatie z kríža, 11. Uloženie do hrobu, 12. Zmŕtvychvstanie, 13. Neveriaci Tomáš, 14. Nanebovstúpenie.

S opisom prešovskej Kalvárie a obnovou niektorých častí tohto komplexu sa môžte oboznámiť na stránke: Prešovská Kalvária [1]

Cintorín a katakomby[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem kostola a kaplniek patrí ku komplexu prešovskej Kalvárie cintorín a katakomby. Katakomby boli postavené v roku 1836 a slúžili ako hrobka pre kňazov. Ich múr pri pohľade z mesta vytvára dojem hradieb. Na cintoríne sa zachovali umelecky cenné krypty v empírovom a historizujúcom slohu. Celý komplex Kalvárie už bol v minulosti reštaurovaný a upravovaný. Aj v súčasnej dobe prebiehajú na viacerých objektoch stavebné, reštaurátorské a záchranné práce.

Kostol sv. Kríža

Kostol svätého Kríža[upraviť | upraviť zdroj]

Barokový Kostol svätého Kríža postavili na Kalvárii r. 1753. Stavbu viedol František Perger, ktorý staval tiež Kalváriu v Banskej Štiavnici. Nástenné maľby v interiéri sú dielom prešovského maliara Ondreja Trtinu. V kostole sv. Kríža vytvoril barokový priestor, ktorý využitím farieb a svetla opticky pôsobí oveľa väčším dojmom než akým je reálne. Nad oltárom sú tri kríže a sochy Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána apoštola. Ku kostolíku boli v roku 1766 po oboch stranách pristavené dve bočné kaplnky a pod múrom stojaca budova s balkónom a plastikou „Ecce homo!“. Organ inštalovali r. 1768. V kostole sú tri zvony, z r. 1752, 1774 a 1824. Kostol slávnostne vysvätili aj s celým dovtedy stojacim komplexom Kalvárie v roku 1769.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kónya, P.: Za hradbami

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48° 59′ 16″ s.š., 21° 13′ 35″ v.d.

• Prešovská Kalvária, opis a obnova   [2]