Kostol svätého Štefana Kráľa (Rudiny)

	Kostol svätého Štefana Kráľa
	farský kostol
	Opevnený Kostol sv. Štefana Kráľa v časti Dolné Rudiny
	Patrocínium: Svätý Štefan kráľ
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Žilina
Mesto	Žilina
Mestská časť	Dolné Rudiny
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	západná
- diecéza	žilinská
- dekanát	Žilina
- farnosť	Žilina - Závodie
Súradnice	49°12′58″S 18°43′37″V / 49,216047222222°S 18,727011111111°V
Ďalšie údaje
- počet lodí	1
- počet veží	1
Štýl	románsky
Výstavba	13. storočie
	Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	511-1428/1
- dátum zápisu	5. 11. 1963
	Poloha kostola na Slovensku
	Poloha v rámci kraja
	Wikimedia Commons: Church of St Stephen the King, Žilina
	Webová stránka: http://zavodie.fara.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 49°12′58″S 18°43′37″V / 49,216047222222°S 18,727011111111°V

Kostol sv. Štefana Kráľa je rímskokatolícky kostol v Žiline, postavený v neskororománskom slohu. Ide o najstaršiu architektonickú pamiatku na území mesta a podľa povesti dal tento kostol postaviť prvý uhorský kráľ sv. Štefan na pamiatku bitky, ktorú mal vybojovať s vojskami poľského kráľa Boleslava Chrabrého niekedy na začiatku 11. storočia (uvádzajú sa roky 1018 i 1025). Pôvodne slúžil kostol ako bohoslužobné miesto pre niekoľko okolitých osád. Dnes je súčasťou žilinskej mestskej časti Dolné Rudiny. Kostol je ohradený kamenným múrom so vstupnou bránou a kruhovou baštou z polovice 16. storočia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sa po prvýkrát spomína v roku 1429 v Žilinskej knihe. Podľa archeologických výskumov (v roku 1995 a 2000) bol kostol postavený začiatkom 13. storočia a v jeho okolí sa nachádzalo šesť alebo sedem stredovekých osád, známych ako terra de Selinan.

V roku 1762 zmenila vzhľad kostola rozsiahla baroková prestavba, ktorá premiestnila pôvodný vstup z južnej strany na západnú, strop bol nahradený klenbami a malé románske okná boli zamurované a nahradili ich veľké, barokové.

Unikátne sú aj maľby apoštolov v interiéri, datované približne do roku 1260, podobné tým, aké môžeme nájsť v inkubániách z 12. storočia. Mladšie maľby predstavujú uhorských kráľov, sv. Ladislava, sv. Imricha, sv. Štefana a sv. Alžbetu. Pri výskumoch bolo objavených aj 15 kostrových hrobov zo 17. – 18. storočia.

V areáli kostola sa nachádza aj Kaplnka Božieho Tela z konca 14. a začiatku 15. storočia, ktorá slúžila ako kostnica. V jej okolí a interiéri sa našlo až 80 kostrových hrobov datovaných od 12. do konca 19. storočia (najmladšia minca je z roku 1899). V nich sa našlo viacero mincí, dva železné kosáky, hlavica richtárskej palice a bronzový prsteň s nápisom IOACIVE z približne 12. – 13. storočia. Nápis môže byť skratkou latinského Ioannes cives (občan Ján).

Kostolík aj areál sú v pomerne dobrom stave. Sú prístupné počas bohoslužieb a kultúrnych podujatí, alebo na objednávku. V noci je osvetlený.