Krokodíl nílsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Krokodíl nílsky
Crocodylus niloticus head.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Rad (ordo) Krokodíly Crocodilia
Čeľaď (familia) Krokodílovité Crocodylidae
Rod (genus) Krokodíl Crocodylus
Druh (species) Krokodíl nílsky Crocodylus Niloticus
Vedecký názov
Crocodylus niloticus
Laurenti, 1768
Crocodylus niloticus Distribution.png
Rozšírenie krokodíla nílskeho.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Krokodíl nílsky (lat. Crocodylus niloticus) je druh krokodíla z čeľade krokodílovité.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelý jedinec krokodíla nílskeho meria 4 až 6 metrov a dosahuje hmotnosti okolo 750 kg. Je sfarbený olivovožltou alebo sivou farbou. Mláďatá merajú po narodení 15 až 18 cm.

Hlava[upraviť | upraviť zdroj]

Krokodíl nílsky má plochú hlavu. V čeľusti má dvojcentimetrové zuby, ktoré keď sa zahryznú do koristi tak už nepustia. Jeho stisk je taký silný, že dokáže stiahnuť do vody aj dospelú žirafu. Krokodíl nílsky má spolu 60 zubov. Svoje ústa dokáže otvoriť do veľkosti až 1 meter, čím sa stal jedným zo živočíchov s najdlhšími ústami na Zemi. Má dve nozdry, pri ktorých má receptory, ktorými vníma teplo okolia. Má malé čierne oči. Krokodíly sú známy aj tým že, matky prenášajú svoje mláďatá do vody v ústach.

Končatiny a chvost[upraviť | upraviť zdroj]

Platničky.

Síce má krokodíl nílsky prispôsobené končatiny na plávanie vo vode, ale používa ich aj ako chodenie po súši. Vďaka svojím malým končatinám dokážu rýchlo behať na súši. Na prstoch majú krokodíly plávacie blany a pazúry. Na svojich končatinách a chvoste majú platničky, ktoré im umožňujú vnímať teplo potravy. Krokodíly sa dokážu plaziť po súši rovnako ako aj vo vode. Predné končatiny sú kratšie ako zadné. Chvost mú slúži ako kormidlo, ktorým sa riadi vo vode.

Kostra[upraviť | upraviť zdroj]

Lebka krokodíla nílskeho.

Krokodíl nílsky má lebku v tvare trojuholníka, veľmi hlboké očné priehlbiny a hornú sánku hrubšiu ako dolnú. Vďaka dolnej sánke dokáže otvoriť čeľuste až do jedného metra. Má veľmi veľkú chrbticu tvorenú tridsiatimi stavcami. Má malý krk.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Krokodíl nílsky je mäsožravec. Živí sa prevažne dospelými jedincami, ale niekedy aj mláďatami. Jeho hlavnú potravu tvoria pakone, zebry, levy, ryby, opice, vtáky, antilopy, gazely, gepardy a dokonca aj mláďatá krokodílov, prípadne dospelé krokodíly.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Krokodíl nílsky sa vyskytuje od juhovýchodného Egypta a Sudánu cez celú strednú Afriku až po východ a sever južnej Afriky. Žije v močiaroch, brehoch riek a obrovských bahnách, kde vyčkáva na svoju potravu.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Sobek.

Krokodíly sa pária väčšinou vo vode. Pohlavne dospievanie jedincov nastáva keď samce dovŕšia tri metre a samice dva metre. To trvá približne desať rokov. Samec privoláva samicu bitím o vodu svojimi čeľusťami pričom vydáva zvuky. Väčšie samce sú úspešnejšie. Samice kladú vajíčka asi dva mesiace po párení. Vajíčka kladú v novembri až decembri, na severe je vtedy obdobie sucha a na juhu je obdobie dažďov. Samica vyhľadáva piesčité brehy a vyschnuté korytá, kde nakladie vajíčka. Potom vykope dieru dlhú 50 cm, kde nakladie 25 – 80 vajec. Vajíčka sa podobajú slepačím vajíčkam, ale majú oveľa tenšiu škrupinu. Potom samica vajíčka zahrabe. Obaja rodičia pozorne sledujú vajíčka a bránia ich pred potencionálnym nepriateľom bez ohľadu na veľkosť nepriateľa. Po vyliahnutí prídu k vajíčkam a pomocou hornej čeľuste rozlúsknu škrupinu vajíčka. Potom mláďatá opatrne prenesú v ústach do vody.

Uctievanie krokodíla nílskeho[upraviť | upraviť zdroj]

V starovekom Egypte si krokodíla nílskeho veľmi spodobňovali s bohom Sobekom. Sobek mal ľudské telo v nadživotnej veľkosti a hlavu krokodíla. Vo Fajjúme mu bol vystavaný chrám.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • F. Szalay – H. Szalayová: Chováme teráriové zvieratá