Krst Krista (Leonardo da Vinci)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Krst Krista
Andrea del Verrocchio 002.jpg
Základné informácie
Autor Andrea del Verrocchio
Leonardo da Vinci
Rok 1475 – 1478
Technika olej a tempera na dreve
Rozmery 180 × 152 cm
Galéria Galleria degli Uffizi, Florencia
Ďalšie odkazy
Commons Krst Krista

Krst Krista (tal. Battesimo di Cristo) je názov doskovej maľby, na ktorej sa autorsky podieľali renesanční umelci Andrea del Verrocchio a jeho žiak Leonardo da Vinci.

Andrea del Verrocchio bol florentským maliarom, no predovšetkým sochárom druhej polovice 15. storočia. Jeho umelecká dielňa bola kultúrnym centrom, poskytujúcim výchovu mladým umelcom nielen v umení, ale i v humanistickým princípoch, myslení, ba dokonca v matematike. Krst Krista, najvýznamnejšie Verrocchiovo maliarske dielo, je spojené s menom jeho najtalentovanejšieho žiaka Leonarda da Vinci, ktorý obraz dokončil.

Maľba bola pôvodne určená pre kostol San Salvi vo Florencii. Dielo zachytáva všeobecne známu scénu, opísanú v Novom zákone (Mt 3, 13 – 17).

Podľa dochovaných Vasariho záznamov, talent mladého Leonarda urobil na Verrocchia, od ktorého existuje iba málo bezpečne doložených diel, taký dojem, že sa vzdal dokončenia obrazu a prenechal ho svojmu žiakovi. Na základe ikonografického rozboru diela možno určiť, ktorú časť maľby namaľoval ktorý umelec. Pozadie so skalami a palma ako i postavy sv. Jána Krstiteľa a Ježiša Krista nesú rukopis Verrocchia, no postava ľavého anjela dáva tušiť leonardovské „sfumato“. Podľa mienky niektorých odborníkov sa, na základe štýlových rozdielov, na realizácii diela (konkrétne postavy Krista), podieľal i tretí umelec (zrejme ide o ďalšieho Verrocchiovho žiaka Lorenza di Credi).

Obraz, patriaci medzi Leonardove prvotiny, je dokladom toho, že Leonardo už ako mladý umelec dokázal nielen nadviazať na umelecký odkaz svojho učiteľa, ale ho naplno rozvinúť svojským podaním, ktoré ho napokon vynieslo na piedestál jedného z najväčších maliarov všetkých čias.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • A. Guber, Galereja Uffizi - Florencija, Sovetskij chudožnik, Moskva, 1968
  • E. Michelettiová, Najkrajšie múzeá sveta - Florencia, TRIO Publishing, Bratislava, 1996, ISBN 80-967324-2-0
  • R. C. Wirtz, Florencie - umění a architektura, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-873-6