Laterit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lateritická formácia (vrchná tmavohnedá vrstva) nad zvetrávajúcimi bazaltovými tufmi (spodná svetlá vrstva). Lokalita: Vangaindrano, Madagaskar.
Laterit, Izrael

Laterit je pomenovanie pre typ pôdy, ktorá vznikla zvetrávaním všetkých typov hornín (okrem vápenca), teda tvorených predovšetkým silikátovými minerálmi, v oblastiach s vlhkým tropickým a subtropickým podnebím[1]. Je červenkastej až hnedej farby prípadne škvrnitý, obsahuje veľké množstvo oxidov a hydroxidov železa, hliníka, titánu, mangánu a ílových minerálov (najmä kaolinitu) a má málo humusu. Železitý laterit môže byť o železo (hematit a goethit) obohatený natoľko, že sa ťaží ako železná ruda. Na niektorých miestach sa ťaží aj pre obsah niklu. Hlinitý laterit, bohatý na zmes gibbsitu a boehmitu, je dôležitou rudou hliníka (bauxit). Laterit môže mať rôzne vlastnosti, býva sypký aj spevnený, ak jeho povrch stvrdne vytvára tzv. krusty. Možno v ňom pozrovať pizolitickcú až konkréciovitú makrostavbu[2].

Vznik lateritu spôsobuje proces chemického zvetrávania vo vlhkom teplom podnebí (tzv. laterizácie), pri ktorom dochádza k postupnému vylúhovaniu alkalií a alkalických zemín, v pokročilom štádiu aj SiO2 vplyvom kyslého prostredia, pričom v zvyškovej hornine sa hromadia nerozpustné ióny železa, hliníka, mangánu, titánu a pod. - dochádza k obohateniu rezídua o oxidy príslušných prvkov.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské laterity sú väčšinou mladotreťohorného a štvrtohorného veku. Nachádzajú sa v podobe červených kôr ako fosílne zvyšky prikryté inými horninami napríklad vo Vihorlate, Štiavnických vrchoch, Poľane[1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b http://www.mineraly.sk prístup 5.8.2008
  2. http://www.geology.cz prístup 5.8.2008

Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]