Lystrosaurus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lystrosaurus
Lystr georg1DB.jpg
Lystrosaurus
Rad (ordo) Therapsida
Podrad (subordo) Anomodontia
Čeľaď (familia) Lystrosauridae
Rod (genus) Lystrosaurus
Vedecký názov
Lystrosaurus
Cope, 1870
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lystrosaurus je vyhynutý druh jaštera, ktorý dosahoval dĺžky 120 až 150 cm. Žil pred asi 250 miliónmi rokov na rozhraní permu a triasu v južnej Afrike a v Antarktíde. Nálezy kostier týchto jašterov v týchto oblastiach sú jedným z dôkazov, že kontinenty južnej pologule boli v dávnej geologickej minulosti spojené v jednu súvislú pevninu (Pangeu). Bol bylinožravý.

Poznávacie znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Rozšírenie Lystrosaura (hnedou farbou) na kontinentoch budujúcich Gondwanu.

Lystrosaurus bol vzrastom tela velký asi ako dnešná krava. Mal guľatú hlavu s nosnými otvormi položenými značne vysoko, priamo pod očnicami. Ústa boli premenené do formy pripomínajúcej korytnačí zobák a v hornej čeľusti mu trčal pár dlhých tesákovitých zubov. Valcovitý trup niesli krátke a silné končatiny, z ktorých predné boli silnejšie ako zadné. Mali päť prstov so silnými plochými pazúrmi značnej veľkosti, ktoré pravdepodobne slúžili k hrabaniu. O spôsobe života lystrosaurov odborníci dodnes prebiahajú odborné diskusie. Nosné otvory vysunuté až k očniciam poukazujú na život vo vodnom prostredí, ale naproti tomu končatiny niesu prispôsobené k plávaniu a pohybu vo vode nenasvedčuje ani stavba panvy. Lystrosaurus žil pravdepodobne na brehoch vôd asi ako dnešný bobor. Živil sa vodným rastlinstvom, ktoré trhal svojimi zubami, a silnými prednými nohami si asi vyhrabával korene vodných rastlín alebo brlohy.