Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Majstrovstvá Európy
v ľadovom hokeji
Premiéra: 1910 vo Švajčiarsku
Derniéra: 1991 vo Fínsku
Počet ročníkov:
z toho anulovaných: 
66
1  (1912)
Najkratšie ME: 1921 vo Švédsku
(dvaja účastníci 
odohrali jediný zápas)
Najčastejší víťaz: Sovietsky zväz Sovietsky zväz (27-krát)

Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji bola súťaž národných hokejových mužstiev v kategórii dospelých, v ktorej sa v rokoch 19101991 (s výnimkou vojnových a prvých povojnových rokov) bojovalo o tituly majstrov európskeho kontinentu. Počas trvania existencie súťaže sa odohralu spolu 66 ročníkov, z toho jeden ročník v roku 1912 bol anulovaný.

Spočiatku samostatná súťaž, neskôr súčasť MS[upraviť | upraviť zdroj]

Prvých dvanásť ročníkov Majstrovstiev Európy v rokoch 19101927 sa hralo ako samostatná súťaž turnajovým formátom v jednej Medzinárodnou federáciou na to vybranej krajine. Trinásty ročník v roku 1928 v Sankt Moritzi bol prvýkrát v histórii týchto ME súčasťou hokejového turnaja na Zimných olympijských hrách, ktoré boli zároveň aj tretími Majstrovstvami sveta s tým.

O rok neskôr v Budapešti sa hralo opäť samostatne, ale od roku 1930 zas ako súčasť Majstrovstiev sveta. Výnimkou bol iba rok 1932, kedy sa šieste Majstrovstvá sveta, ktoré boli súčasťou turnaja na tretích Zimných olympijských hrách konali v americkom Lake Placid a z Európy si tam z finančno-ekonomických dôvodov dovolili vycestovať iba reprezentácie Poľska a Nemecka. Majstrovstvá Európy 1932 sa preto uskutočnili oddelene od MS a ich dejiskom bol Berlín.

Určovanie konečného poradia ME[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1968[upraviť | upraviť zdroj]

Konečné poradie ME na tých šampionátoch, ktoré boli súčasťou MS, sa do roku 1968 vrátane určovalo na základe poradia európskych tímov v konečnej tabuľke MS. V praxi to znamenalo, že o poradí na ME rozhodovali aj výsledky s neeurópskymi tímami. V roku 1967 sa to prejavilo pri bronzovej medaile z ME. Česko-Slovensko ju získalo vďaka tomu, že v tabuľke MS bolo tretím najlepším európskym tímom. Ak by už vtedy platilo pravidlo platné prvýkrát počas MS 1969, podľa ktorého poradie ME sa určovalo na základe vzájomných zápasov európskych tímov, Česko-Slovensko a Fínsko by mali v tejto tabuľke rovnaký počet päť bodov, ale keďže v roku 1967 v elitnej A skupine MS už platilo pravidlo, že pri rovnosti bodov rozhoduje o konečnom poradí vzájomný zápas, dá sa predpokladať že toto pravidlo by platilo aj v tabuľke vzájomných zápasov európskych tímov, čo by znamenalo bronzovú medailu pre Fínsko.

Ešte vypuklejšie sa tento prípad prejavil v nasledujúcom roku 1968. Najviac bodov v osemčlennej tabuľke získal Sovietsky zväz a stal sa tak olympijským víťazom a zároveň aj majstrom sveta a Európy. Titul majstra Európy získal vďaka stále platiacemu pravidlu o určovaní konečného poradia ME na základe poradia európskych tímov v konečnej tabuľke MS. V tabuľke zostavenej zo vzájomných zápasov európskych tímov malo najviac bodov Česko-Slovensko, ktorému by tak podľa pravidla platného od roku 1969 patril titul majstra Európy.

Od roku 1969[upraviť | upraviť zdroj]

Počnúc rokom 1969 o konečnom poradí ME rozhodovala tabuľka zostavená na základe vzájomných zápasov európskych tímov. Toto pravidlo sa prvýkrát výrazne prejavilo v roku 1971 na MS vo Švajčiarsku, keď sa majstrom sveta stal Sovietsky zväz a majstrom Európy Česko-Slovensko.

Víťazi Majstrovstiev Európy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]