Malbork
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Malbork | |
|---|---|
| Erb | Mapa |
| Základné údaje | |
| Vojvodstvo: | Pomoranské vojvodstvo |
| Powiat: | Powiat Malborski |
| Gmina: | Malbork () |
| Poloha: | 54° 2′ 0″ s. š. 19° 2′ 0″ v. d. |
| Nadmorská výška: | 30 m n.m. |
| Rozloha: | 17,15 km² |
| Počet obyvateľov: | 40 135 (2005) |
| Hustota obyvateľstva: | 2,241 obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1274 |
| Nacionále | |
| TERC10: | |
| EČV: | GMB |
| PSČ: | 82-200 až 82-210 |
| Telefónna predvoľba: | +48 059 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa: | |
| Web: | http://www.malbork.pl |
| E-mail: | |
| Telefón: | |
| Fax: | |
| Politika | |
| Primátor: | Andrzej Rychłowski |
Malbork (nem. Marienburg) je mesto ležiace na rieke Nogat v severnom Poľsku v Pomoranskom vojvodstve.
[upraviť] História
Križiaci začali stavať hrad asi v roku 1274, ako stredisko výbojov proti pohanským Prusom. Roku 1276 dostala mestské práva osada, ktorá vznikla pri stavbe hradu. V roku 1309 presídlil do Malborku veľmajster rádu nemeckých rytierov z Milána a odvtedy sa stal Malbork trvalým sídlom veľmajstrov rádu. Začalo sa s prestavbami a prístavbami pôvodného hradu, ktorý pomenovali horným hradom. Základom hradného komplexu sa stal tzv. prostredný hrad a okrem neho pribudlo aj rozsiahle predhradie. Najväčší rozsah dosiahol hradný komplex za čias veľmajstra Winricha z Kniprode (1351-1382).
Tvrdza veľmajstra nebola dobytá počas obliehania poľsko-litovskými vojskami pod vedením kráľa Vladislava II. Jagiella po bitke pri Grünwalde v roku 1410. Počas trinásťročnej vojny v r. 1456 sa vzbúrili námedzní žoldnieri rytierskeho rádu, zmocnili sa hradu aj mesta a o rok ho predali. Hrad kúpil kráľ Kazimír IV. Jagelovský. Tento stav potvrdila aj toruňská mierová zmluva z r.1466. V poľských rukách ostal Malbork až do delenia Poľska r.1772. V tom čase došlo k posilneniu poľského obyvateľstva v meste a začiatkom 18. storočia tu sídlil kratší čas aj poľský kráľ Stanislav I. Leszczyński. Hrad bol poškodený počas vojen so Švédskom, o delenie Poľskaa Napoleónskych vojen. Preto ho rekonštruovali od roku 1817. Od roku 1877 bol hrad znovu rekonštruovaný K. Steinbrechtom až do jeho smrti v roku 1923, práce pokračovali do roku 1945, kedy bol silno poškodený Červenou armádou počas bojov o mesto. Rekonštrukcia prebieha dodnes. V 50. rokoch namiesto rekonštrukcie Starého Mesta boli ruiny rozobrané a stavebný materiál sa vyvážal pravdepodobne do Varšavy, čo malo negatívny vplyv na turistický rozvoj mesta, ktoré má iba hrad, ale bez historickej mestskej časti.
[upraviť] Hospodárstvo
V meste je veľký železničný uzol, námorno-riečny prístav a letisko.
Mesto je strediskom obchodu a strojárskej a potravinárskej výroby.

