Melodráma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Melodráma (z gréckeho melos = pieseň, hudba a drama = pôvodne akcia, neskôr grécke vážne divadelné dielo) je hudobne podfarbený javiskový dej s hovoreným slovom. Hudba väčšinou vykresľuje citové rozpoloženie postáv a ich charakter, prípadne prostredie v ktorom sa dej odohráva. Z divadiel v modernej dobe melodráma prenikla aj do filmu a rádia.

Vznik a vývin melodrámy[upraviť | upraviť zdroj]

Melodráma v 18. storočí[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik melodrámy sa kladie do 18. storočia, jedno z prvých diel, ktoré ju obsahuje je dielo Pygmalion ktoré napísal Jean-Jacques Rousseau, s hudbou od Horace Coigneta. Melodráma bola napísaná pre jednu osobu (monodráma). V roku 1775 napísal Georg Benda vo svojich dielach Ariadne auf Naxos and Medea melodrámu pre dve osoby - duodrámu. Takúto formu melodrámy prebrali skladatelia ako napr. Mozart v opere Zaide alebo Thamos, kráľ Egypta, Beethoven v opere Fidelio alebo Carl Maria von Weber v opere Der Freischütz.

Melodráma v 19. storočí[upraviť | upraviť zdroj]

Devätnáste storočie je aj storočím romantizmu, v ktorom má melodráma svoju nezanedbatelnú úlohu. Naďalej pretrváva v operách, ale objavuje sa aj v operetách, ktoré boli komponované hlavne pre vtedajšiu strednú vrstvu. Melodráma sa stáva aj salónnou zábavou, kde ide o rytmický prednes (väčšinou poézie, nejde teda o spev) doprevádzaný väčšinou klavírom.