Merseburg

Merseburg je historické mesto v strednom Nemecku na rieke Sále so slávnym dómom, zámkom a technickou univerzitou. V okolí mesta bol v 20. storočí významný chemický priemysel.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Miesto bolo osídlené už od mladšej doby kamennej a v múzeu sú nálezy z halštatskej aj rímskej doby.

Ako mesto sa prvýkrát pripomína koncom 9. storočia, po roku 919 tu založil Henrich I. cisársky falc, roku 968 bolo založené biskupstvo, okolo roku 1000 benediktínsky kláštor a roku 1015 dóm sv. Jána Krstiteľa, z ktorého sa dodnes zachovala románska krypta. Biskup Dietmar z Merseburgu vo svojej kronike, ktorá obsahuje aj mnoho dôležitých údajov o českých dejinách, opísal dejiny 10. storočia. V roku 1219 dostalo mesto hradby, k roku 1289 sa prvýkrát pripomína mestská samospráva a od roku 1426 bolo členom Hanzy. Okolo roku 1470 bol prestavaný zámok a roku 1473 tu vznikla prvá tlačiareň.

Po roku 1561 prišla do mesta reformácia, biskupstvo aj kláštor boli zrušené a majetok pripadol panovníkovi. Po roku 1605 bol opäť prestavaný zámok a v rokoch 1656-1738 tu sídlil sasko-merseburský gróf, čo mestu veľmi prospievalo. Po Viedenskom kongrese v roku 1815 pripadol Merseburg Prusku. V roku 1841 boli v biskupskej knižnici objavené tzv. Merseburské zlomky, opis prastarých zariekadiel a svedectvo o predkresťanskej kultúre starých Germánov. Roku 1846 sa mesto pripojilo na železnicu a po roku 1916 tu začali vznikať chemické továrne (Buna, Leuna). Za druhej svetovej vojny bolo mesto silne poškodené a ďalšie historické časti boli strhnuté po roku 1968. Počet obyvateľov dosiahol maxima (takmer 51 tisíc) v roku 1961 a odvtedy pomaly klesal. Až po roku 1989 začala dôkladná rekonštrukcia pamiatok.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dóm sv. Jána Krstiteľa a sv. Vavrinca, založený biskupom Dietmarom v roku 1015. Z pôvodnej stavby, niekoľkokrát prestavovanej, sa zachovala krypta a spodnéj časti veží. V dóme je významný organ a bronzová náhrobné doska Rudolfa Švábskeho († 1080).
Stará radnica z konca 15. storočia.